Žite v harmónii a robte iba správne rozhodnutia (časť 2.)

Human dizajn mapuje predovšetkým energetické spojenia vo vnútri nášho tela a v súvislosti s tým nám umožňuje pochopiť naše vlastné aktivity, naše rozhodnutia. A nielen umožňuje, ale vďaka nemu sa dokážeme rozhodnúť v súlade s naším vnútorným svetom.

Nemusíme potom riešiť rôzne bloky a vystavovať sa pocitom viny, či iným negatívnym pocitom. V dospelosti sa naše schémy, aj tie ktoré nám škodia, rúcajú omnoho ťažšie. Sme menej flexibilní, máme menej síl a trpezlivosti začínať niečo nové, neveríme dostatočne v konečný efekt, chceli by sme dôkazy bez námahy a obetí, dokážeme vymyslieť dlhý rad logických výhovoriek, prečo sa niečo nedá urobiť, či prečo je všetko napokon dobré tak, ako to je. Zlo - zvyk sa pre nás stáva železnou košeľou.

Pritom human dizajn veľmi jasne a precízne mapuje naše možnosti, takže by nás mal osloviť najhlbšie. Sú v ňom obsiahnuté mnohé prvky, ktorými sme sa už zaoberali v súvislosti s naším osobným rastom. Napríklad astrológia, numerológia, NLP a ďalšie. Sú to overené veci nazhromaždené rôznymi kultúrami po tisícročia vývoja ľudstva. Len treba ísť do hĺbky a nie kĺzať po povrchu. A to sa mnohým nechce. Na seba máme málo času, venujeme ho radšej bezduchej zábave, ktorú poskytujú médiá, alebo hromadeniu zbytočných informácií, ktoré poskytujú moderné technológie. Všetko je otázka priorít. A tie nás nikto neučil nachádzať práve podľa svojho osobného typu. Aj v tomto je human dizajn dobrým pomocníkom. Je univerzálnym pomocníkom. Nie je založený na viere, ale na poznaní a praktickom overení toho, že funguje. Denne. Môžeme si povedať príklad. Pri mojom type je napísané, že mám čakať na pozvanie. Nemám preukazovať počiatočnú iniciatívu. Nuž nie je to jednoduché, najmä keď stratíte prácu a živíte deti.

Takže v čase, keď som o human dizajne nevedela, napísala som a rozoslala desiatky životopisov a motivačných listov. Keďže sa živím písaním a moja kariéra bola ukážková, dalo sa predpokladať, že kladné odpovede sa budú hrnúť. Viac ako rok som nedostala ani jednu odpoveď na moju žiadosť o miesto, pre ktoré som mala dokonalé predpoklady, prax atď. atď. Vtedy som sa zoznámila s human dizajnom a hoci s ťažkým srdcom, ale predsa, som sa rozhodla, neponúkať sa a čakať. Vyslala som myšlienku, že ak je niekde voľné miesto, ktoré je pripravené pre mňa, nech sa mi niekto ozve. Večer na prechádzke so psom som dostala ponuku na lukratívnu prácu. Musela som však mať doštudovaný svoj typ a vedieť, že po oslovení musím byť aktívna, tvorivá a dávať do pohybu veci, ktoré boli zatiaľ iba v predstavách iniciátora. Potom som už mala veci pevne v rukách. Nemusela som potláčať svoj vlastný temperament a prirodzenosť, aby som sa javila lepšia ako som. To totiž robí veľa ľudí. Im to prináša diskomfort a okoliu ilúziu, že všetko je v poriadku. Napokon sa vždy ukáže, že nič nie je v poriadku, ak potláčame svoju prirodzenosť. Každý je na niečo dobrý, a ak je na svojom mieste, pomáha vytvoriť ideálny celok, ak sa tak iba tvári, vždy sa ukáže, že tam nepatrí. Skladačka je deformovaná, celok škrípe. Preto je human dizajn aj výborným vodidlom pri budovaní pracovného tímu. Nepotrebujete troch „roztlieskavačov“ a ani jedného hráča. S tým sa ďaleko nedostanete. Niekto musí kreatívne tvoriť nápady, iný ich dá do pohybu silou svojej viery a energie, ďalší ich dokáže zrealizovať do hmotnej podoby ...

Opäť z praxe. Mojím nadriadeným v jednom projekte bol človek, ktorého sme volali Generál. Neskôr som si pozrela jeho mapu. Mal otvorené ego, to znamená, že nebol prirodzený generál s prirodzenou autoritou, ktorá takémuto človeku prislúcha, ale to bol človek, ktorý si sám sebe (ale samozrejme aj nám) musel neustále dokazovať svoju hodnotu. Jednal vždy v rozpore sám so sebou. Ešte aj za ženami chodil, lebo sa to vraj patrí, keď je už tak pekne na výslní. On nechcel ich „služby“, on chcel iba ukázať, že môže mať ktorú si zmyslí. Vedel, že je prirodzene monogamný, ale potlačil to v mene ilúzie, ktorú si o sebe vytvoril, lebo sa nechcel pozrieť do očí pravde o sebe. A tak sa začali okolo neho množiť prekážky, nepriatelia, choroby a neúspech. Indiáni by povedali, že si obul cudzie mokasíny a vydal sa po cudzom chodníku. On to však musel robiť, lebo vnútorne sa obviňoval z toho, že nie je dosť dobrý manažér, syn, otec, kamarát, že na niečo nemá nárok, že sa musí obetovať, aby niečo získal, že úspech nechodí bez ...všetko, čo mu v detstve stihli vtĺcť do hlavy pri jeho „výchove“. Napriek tomu, že vedel o tomto probléme, stále znova a znova, na všetkých miestach kam prišiel, ho vytváral. Nevedel, kto je. Ak spoznáte svoj human dizajn, nemôže sa vám to stať.

Možno ste to mnohí teraz pochopili tak, že vlastne ak nepotlačíme svoju prirodzenosť nastane ideálny stav a my budeme tam, kde patríme. Je to síce pravda, ale kto z nás v spleti domestifikačných metód rodiny, spoločnosti a zákonov už pozná svoj skutočný prirodzený stav? Stav keď človek presne vie, kto je, kam patrí. Cíti sa súčasne celkom a ale aj časťou celku, je hore aj dole a je neustále v harmónii. Presne vníma esenciu svojho bytia bez ohľadu na minulosť či budúcnosť.

Rada sa zaoberám rituálmi a iniciáciami. Každá časť života, ktorá je pre nás dôležitá, by sa mala viazať na rituál alebo iniciáciu. Jedna z najsilnejších iniciácii objavenia systému, ktorý ma môže celý život viesť bolo čítanie mapy môjho dizajnu (zasvätil ma Jakub Střítezský). Iniciáciou pochopenia života bol rituál pitia ayahuasky. Oboje mi pomohlo naplno sa stotožniť so svojou archetypálnou podstatou. Pomohlo mi začať proces rozpomínania, ktorý pokračuje dodnes a zrejme sa nikdy neskončí. Ale najskvelejším sprievodcom v mojom živote ostáva Marcel Vanek (o tom niekedy inokedy).

Čítanie mapy svojho života je vlastne rozpomínanie sa na svoj prirodzený stav bytia. Silno pôsobí na náš energetický systém. Keď tie informácie prichádzajú k nám, sme až v eufórii z toho, ako rezonujú s naším podvedomím ako v nás prebúdzajú dávno zabudnuté spôsoby a talenty. (Pozor na ego). Vďaka tomu sa mnohí ľudia stali omnoho kreatívnejšími, zbavili sa strachov a úzkostí, ktoré prinášala do ich života potlačovaná prirodzenosť. Citujem Jakuba Štřítezského znalca a propagátora human dizajnu.

Často nejsme sami k sobě dostatečně citliví a jemní, abychom se zastavili a řekli si, co vlastně potřebujeme, co by nám pomohlo. Ne čeho se chceme zbavit, ale jakou realitu chceme vytvářet. Po čem doopravdy toužíme? Není to záplata v našem životě, ale královský háv, který nám dokonale padne a ve kterém se cítíme jako doma. Proto u výkladu často říkám, že řešení problémů se nenachází v řešení problémů :) Známý citát od Einsteina zní: Problém nemůže být vyřešen na úrovni vědomí, ve kterém vznikl. Řešením není dívat se na to, co nechci, ale mít obraz, prožitek, pocit toho, kým jsem, když jsem ve svém „přirozeném a optimálním stavu bytí“.

Keď pochopíme kto sme, máme na čom stavať svoju pozitívnu realitu a nebudeme sa večne piplať v boľačkách minulosti.

A ešte jeden citát od Jakuba. Human dizajn mapuje naše vnitřní nastavení, způsob, jakým se v nás pohybuje energie mezi jednotlivými energetickými centry. Popisuje, co je v nás fixní, stálé a neměnné, a o co se tak můžeme opřít při rozhodování v každodenním životě. Mapa našeho designu ukazuje naše vědomé i nevědomé tendence, dary a talenty. Ukazuje však také místa, kde jsme otevření vůči vnějším vlivům (např. přebírání myšlenek, emocí atd. od ostatních) a jak nás to vede k chování, které v našem životě opakovaně vytváří překážky a obtíže. Výklad našeho designu nám pomůže do značné míry pochopit podstatu našich dosavadních úspěchů i neúspěchů a ukáže, jak se vyhnout zbytečným překážkám. Jak proměnit oblasti, které jsou pro nás problematické, v místa, kde získáme svoji největší životní moudrost.

Pokračovanie článku TU

- 

Erika Vincoureková