Pozor na pondelky môžu byť osudové

Stretnúť pani Zlatu Čabajovú je výnimočná vec. Existuje už iba málo povolaní, v ktorých existuje iba jeden odborník. Dr. Zlata Čabajová je vedecká pracovníčka - jediná odborníčka pre biometeorológiu. Tento odbor síce vyštudovalo viac ľudí, ale v praxi uživí Slovensko iba jedného človeka. Vreckové suchoty vytláčajú pomaly aj také vedné odbory ako sú meteorológia a klimatológia. Škoda, že je to práve v časoch, kedy sa mení klíma a počasie vytvára naozaj dobrodružné situácie. Svoju odbornosť a „vedeckosť“ metodiky obhájila pred Vedeckou radou Ministerstva zdravotníctva SR. Jej dlhoročná prax je zárukou odborného a kvalitného poradenstva. Samozrejme, že vplyv počasia na svoju náladu pociťuje takmer každý, ale ja si napríklad rada pozriem na internete svoju osobnú predpoveď, aby som eliminovala  rizikové faktory. Táto vzniká na základe šiestich krokov, ktoré zohľadňujú vek, choroby, pohlavie... pod jej vplyvom si niekedy naozaj rozmyslím, či sa vyberiem na náročnejšiu túru alebo do sauny.

Zaujímavé je aj to, že ľudia sa stávajú citlivejšími na počasie aj starnutím. Súvisí to samozrejme aj s chronickými ochoreniami, úrazmi, celkovou citlivosťou na vonkajšie vplyvy, oslabeným nervovým systémom, genetikou... Práve Dr. Čabajová poukázala na vplyv atmosférických aj geomagnetických a solárnych dejov na srdcovo-cievne, dýchacie, psychické aj  ďalšie ochorenia. Možno by nebolo zlé brať ohľad na tieto „prejavy počasia“ aj v školách a na pracoviskách.

Samozrejme, že sa inak cítime a reagujeme v zime ako v lete. Inak večer ako ráno, inak napríklad v pondelok, ako v ostatné dni v týždni. Inak v marci ako v júni.

Pondelok je nebezpečný preto, lebo najmä v zimnom období často práve v tento deň „navštívi“ (zväčša mužov) infarkt myokardu. Aj tento poznatok je jedným zo záverov vedeckého výskumu Dr. Čobejovej. Výskum robila spolu s lekárom Ivom Pavlíkom, ktorý uvedený jav pripisoval aj zúženiu ciev v dôsledku rýchleho prechodu z prehriateho interiéru do mrazivého počasia. Pondelok znamená navyše nástup z víkendovej pohody do stresového pracovného týždňa. Je to zhluk rizikových faktorov s dramatickým rozuzlením.

Z mesiacov je na tom najhoršie marec. Svedčí o tom aj známe slovenské porekadlo: Marec, poberaj sa starec. Bol dokázaný aj vyšší počet úmrtí, úrazov, nehôd a samovrážd v mesiacoch, ktoré sú charakterizované častými a náhlymi zmenami počasia, napríklad v marci.

No apríl a v posledných rokoch aj nestabilný máj nie sú na tom o nič lepšie.

Všeobecne sa dá povedať, že pre chronického pacienta s rozladeným regulačným mechanizmom sú prudké a výrazné zmeny počasia veľmi náročné. Ozývajú sa takmer všetky choroby: reumatické, srdcovo-cievne, ochorenia dýchacieho systému aj psychické. Infarkt myokardu, náhle cievne mozgové príhody, krízy vysokého tlaku, astma, bronchitída, epileptické záchvaty, poruchy sústredenia sa, reakčný čas sa mení, nastupujú bolesti hlavy, nôh, chrbta atď. Podľa Dr. Čabajovej ovplyvňuje počasie až 200 ochorení. Preto sú dôležité medicínsko-meteorologické predpovede počasia… Ako vraví Dr. Zlata Čabajová - ľahšie sa čelí nebezpečenstvu, ktoré poznáte. Srdciar alebo astmatik si v „zlý“ deň zoberie so sebou príslušné lieky. Zažila som astmatikov pri výskumoch v Tatrách. Stávalo sa, že pacient si vyšiel na prechádzku, uprostred kopca dostal záchvat a nemal pri sebe „fúkačku“. Keď sa mu rozbehne ťažký astmatický záchvat ak prežije má postarané o dlhší pobyt v nemocnici. Ak však má pri sebe liek, môže zažehnať rozbiehajúci sa záchvat.

Niektoré typy počasia priaznivo, iné nepriaznivo ovplyvňujú reakčný čas, pozornosť, telesnú a duševnú výkonnosť. Pri niektorých poveternostných typoch mnohí ľudia trpia nespavosťou. Tzv. meteorotropné ochorenia možno rozdeliť do jednotlivých skupín od reumy, srdcovo-cievnych komplikácií, psychiatrických ťažkosti, až po zápaly či alergie.

Je dobré poznať svoje choroby a vplyv počasia na ne. Napríklad: výskyt náhlych cievnych mozgových príhod sa významne zvyšuje pri určitých meteorologických situáciách. Ale zdôrazňujem, že všetci sme veľmi individuálne bytosti, preto treba skúmať a skúšať vplyv počasia na naše konkrétne príbehy. Pokojne sa môže stať, že pri rizikovom stupni 2 sa budeme cítiť horšie ako pri stupni 3. Dnes bol napríklad môj rizikový stupeň 3 celkom to sedelo. Možné zdravotné ťažkosti sa neprejavili, lebo som sa viac venovala oslavám narodenín ako skúmaniu svojho zdravotného stavu. Nič v živote netreba preháňať, ani vieru v zhoršenie zdravotného stavu len pre vplyv poveternostných podmienok. Skôr by som navrhovala pristupovať k nim preventívne. Uvedomovať si ich, ale nepodľahnúť im. Aj tak je všetko v hlave. Denne na nás číha dosť stresujúcich faktorov, netreba si ich ešte pridávať. Ako všetci vieme, permanentný stres je najčastejšou príčinou vážnych ochorení. Takže rada na záver. Nedávno som našla grafity, ktorého text vám odporúčam:

Nestresuj sa, neboj sa, nebuď v napätí.

Ja to naozaj zvládnem.

Tvoj Boh.

-

Erika Vincoureková

---