Ajurvéda - umenie života

Určite ste už počuli o ajurvéde, najstaršej vede, ktorá komplexnou starostlivosťou o telo, ducha a dušu zaisťuje svojim vyznávačom zdravý, príjemný a dlhý život. Prinášame vám seriál, ktorý vám priblíži túto starú holistickú metódu a poteší vás množstvom praktických rád. Odborným garantom je vám už známa Ľudmila Lienka Bruchalová. Z obrovského množstva ajurvédskych poznatkov sa na začiatku zameriame na stravu.

Staroindické učenie o strave a zdraví hovorí, že indická kuchyňa vychádza zo starých liečebných princípov ajurvédy. Ajurvéda je holistická liečebná metóda, ktorá pochádza z Indie a na celom svete má nemálo vyznávačov. Rozšírená je aj na Slovensku. Ajurvéda je slovo zo sanskrtu a znamená "umenie života" áju znamená každodenný život a véda poznanie. Ajurvéda bola spočiatku zaznamenaná vo védach - najstaršej zachovanej literatúre sveta. Táto liečebná metóda je v Indii známa a využívaná už viac ako 5000 rokov. Ten, kto rozumie životu, porozumie aj ajurvéde.

V oblasti výživy sa drží ajurvéda jasného princípu: "Aké je jedlo, taká je myseľ a aká je myseľ, taký je život...". A vychádza z toho, že telo je dokonalé a obsahuje všetko, čo pre život potrebujeme. Telo obsahuje aj tie najjemnejšie látky - pránu prijímanú pri nádychu, aj tie najtvrdšie tkanivá - zuby. A medzitým množstvo dokonalých a potrebných vecí, ktoré sa dokážu pri správnom myslení a stravovaní neustále vracať do pôvodného stavu. Schopnosť regenerácie tela je za istých podmienok takmer neobmedzená.Treba si však jasne uvedomiť, že každý prvok v tele potrebuje výživu, ktorá sa vytvára z jedla. Preto by jedlo malo obsahovať výživné látky pre všetky tkanivá v tele. Ajurvéda napomáha pochopeniu súvislostí medzi surovinami a živým telom. Vysvetľuje spôsob vyživovania telesných tkanív a potraviny rozdeľuje podľa ras. Slovo rasa sa často prekladá ako šťava, ale význam toho slova znamená viac. Je to chuť ako taká, v tom najširšom slova význame. Práve ras nám pomáha rozlíšiť prospešné od toho, čo je suché (mŕtve) a bez živín. Oči vnímajú farby a tvary, uši zasa tóny a melódie, nos rôzne vône, ruky príjemné pocity, jazyk chute atd. A to spolu vytvára pohodu. Nálada človeka záleží na kvalite informácií, ktoré mu sprostredkúvajú zmysly. Ak sú príjemné, tak sa nervová sústava uvoľní, človek nezažíva stres a metabolizmus, ktorý priamo súvisí s nervovou sústavou funguje bezchybne. Takéto uvoľnenie naladí človeka do pohody a urobí ho šťastným. Takže jedlo by malo byť výživou pre všetky tkanivá a metabolizmus by ho mal prijímať s radosťou. Dôležité je, aby jedlo vyhovovalo všetkým zmyslom. Zdravé jedlo je také, ktoré obsahuje všetky ras (všetky chute, vitamíny, minerály, proteíny, čerstvosť, arómu, vlhkosť, teplo...). Aby jedlo ponúkalo človeku toto všetko, je dobré mať čo najviac informácií o kvalite potravín, korenín a poznať základný princípy zdravého a šťastného života (anatómia a psychológia človeka). Ajurvéda uznáva jógu ako jeden z princípov pre udržanie sviežeho duch, zdravého tela a vedomej duše. Cesta jogínov vedie k sebapoznaniu a základom jógy je upraviť najprv telo, pretože telo je príbytkom duše. Veľký význam pre rozvoj každého človeka má jeho duchovná sila a energia a tie sú podporované kvalitou prijímanej stravy. Dnes mnoho ľudí podceňuje, alebo si neuvedomuje význam stravy, najmä kvalitnej stravy na celkový rozvoj človeka. Samotná chuť jedla by nemala byť hlavným meradlom pri jeho hodnotení. Dôležité je aj to, nakoľko je jedlo stráviteľné, ako ovplyvňuje myseľ a ako pomáha postupovať na ceste k sebarealizácii.

Táto otázka pochopiteľne prichádza do úvahy iba vtedy, ak si uvedomíte, že jedlo je určené pre život a život je určený k dosiahnutiu sebarealizácie. Ajurvéda je ako veľký, hlboko zakorenený strom. Z piatich koreňov mahábhút vyrastá pevný a silný kmeň prakrti, ktorý sa rozvetvuje na tri základné vetvy - vát, pitt a kaf. (vietor, oheň, voda/zem)

Je ťažké pochopiť základy ajurvédy, pretože je príliš odlišná od západného uvažovania. Ten, kto pochopí základné princípy a pojmy, zistí, že všetko ostatné z toho základu prirodzene vyplýva a vytvára logický celok. Tak ako je život sám veľmi pestrý, tak ani ajurvéda nie je uzavretá, obmedzená, alebo čierno-biela. Každý človek, každá ľudská bytosť je unikátna a jedinečná, preto aj prístup ajurvédy ku každému je jedinečný a konkrétny. Všetko čo sa vyvíja, potrebuje slobodu a pocit voľnosti. Dogmy neumožňujú vývoj. Život vedúci k spokojnosti nie je ohraničený. Racionálny prístup sa snaží vždy o zovšeobecňovanie a kategorizáciu, ale to oberá o slobodu a tvorivosť a neakceptuje individualitu jednotlivca. V Indii, kde má ajurvéda korene, prijímajú védy ako dar, vzácny poklad, posolstvo Bohov a podľa toho sa k múdrosti a znalostiam správajú.

Človek a zdravie podľa ajurvédy

Podľa ajurvédy je ľudské telo tvorené piatimi základnými prvkami - mahábhút (voda, zem, oheň, vzduch a éter). Každé telo má svoje základné životné funkcie a vlastnosti - prakrti (konštitúciu). Z prvkov éteru a vzduchu je stvorený telesný vzduch nazývaný vát. Prvok vody a ohňa sa v tele prejavuje ako telesný oheň nazývaný pitt. Prvok zeme a vody sa v tele prejavujú ako telesná voda nazývaná kaf. Ajurvéda pracuje s určením telesnej konštitúcie, z čoho potom vyplývajú ďalšie súvislosti. Harmónia so sebou, alebo narušenie harmónie. Narušenie harmónie prináša choroby. Udržať harmóniu v tele podľa svojej konštitúcie pomáha vhodná výživa. Nič však nie je dogma. A človek cez sebapoznanie, uvedomovanie si svojich pocitov pri konzumovaní a hlavne trávení istých jedál nachádza radostnú cestu podpory svojho zdravia.

Slová vát, pitt a kaf patria medzi základné pojmy, ktorým treba porozumieť v širších súvislostiach a nesnažiť sa ich vymeniť za slovenské slovíčka vzduch, oheň a voda/zem. Napríklad vát nechápeme ako vzduch, ale vnímame jeho vlastnosti a prejav. Iba takýto pohľad prinesie pochopenie hlbšieho významu vát. Vát musíme chápať ako vlastnosť vzduchu, teda suchosť, ľahkosť, pohyblivosť, nestálosť, hrubosť, trpkosť, horkosť, ostrosť. Pitt musíme chápať ako vlastnosti ohňa teda horúci, mastný, ľahký, prchavý, páchnuci, kyslý, ostrý a slaný. Kaf potom ako vlastnosti hmoty (voda a zem), mastná, studená, ťažká, stála, hustá, hrubá, hladká, sladká, kyslá, slaná. Prakrti (telesná konštitúcia) sa určuje podľa vlastností trvalého, teda nie dočasného stavu. Ak má niekto väčšie množstvo kaf, a narodil sa tak a žije s tým, tak je to súčasť jeho harmónie. Príklad. Kaf - Je od detstva trocha silnejší človek, zemitý, taký Ťapákovec, ak netúži zhodiť 15 kg a cvičiť denne v posilňovni, aby si vyrysoval tehličky na bruchu, bude v poriadku aj jeho psychika a kondičku si udrží manuálnou prácou. Ale ak začne denne chodiť do posilňovne a týrať sa umelými nápojmi a podobnými vecami a namiesto behu v lese bude kmitať na bežiacom páse, naruší harmóniu svojho tela a súčasne ducha a duše.

Dóš (porušenie): Podľa vlastností, ktoré sú porušené a deformované, sa určí porušená dóš.

Sú tri základné dóš a to vát dóš, pitt dóš a kaf dóš, spoločne ich označujeme ako tridóš.

V ajurvéde sa na všetko pozeráme z pohľadu prakrti (konštitúcie). Okolo človeka je neustály pohyb, ale aj v človeku samotnom je neustály pohyb. Pohyb spôsobuje zmeny. Zmeny sa prejavujú vo vlastnostiach. Napríklad zmena ročného obdobia má veľký vplyv na harmóniu prakrti. Leto má podobné vlastnosti ako pitt – je prudké, horúce, suché, ostré, pálivé, hladké. Pitt sa preto v lete zväčšuje. Vát sa zväčšuje na jeseň, s prichádzajúcimi vetrami a celkovou zmenou v atmosfére, kaf stúpa zasa v zimnom období. Na jar sa zväčšuje kaf aj vát. Preto by mala byť naša strava rozdielna v každom ročnom období, ale aj v každom našom dennom naladení. V lete potrebujeme jesť omnoho menej náš metabolizmus pod vplyvom tepla zlenivie a tak potrebuje hlavne schladiť. Mandarinkami, kokosom, ale paradoxne aj chilli papričkami, ktoré sú tiež chladivé, lebo vyvolávajú potenie a to ochladzuje telo. Toto je jasný príklad toho, ako treba pristupovať k pochopeniu ajurvédy. Treba hľadať viditeľné aj skryté súvislosti. Logické postupy nás vedú k tomu, že aj keď je benzín tekutina, nebudeme ním hasiť horiaci dom. A ak bude horieť elektrické vedenie, tak nepoužijeme na hasenie dokonca ani vodu. Na podobnom princípe pracuje ajurvéda. Ak je porušená určitá vlastnosť, tak je potrebné nájsť prostriedky, ktoré napomôžu k opätovnému nastoleniu harmónie. Napríklad na odstránenie suchosti použijeme mastnotu. Keď je človek schopný porozumieť vlastnostiam, potom ľahko pochopí dóš porušenie a nájde riešenie. Vieme, že ajurvéda sa netýka len tela, ale aj celého prostredia (vzťahov, podnikania, manželstva, rodiny, kolektívu...) Obraz o prakrti a porušení harmónie nám môže poskytnúť úplne všetko. Cieľom je všetko dobre poznať, uvažovať v súvislostiach a vybrať spôsob, ktorým je možne nastoliť opäť harmóniu, či už v tele, alebo v prostredí.

pokračovanie TU

-

---