Pasca pozitívneho myslenia

Tento článok píšem pre tých, ktorí už preliezli niekoľko malých stupienkov na ceste k sebarozvoju a k „takpovediac transformovanej osobnosti“. Robí im radosť každé víťazstvo pozitívneho myslenia a pohody, ale napriek tomu, veď sme“ len ľudia“ im občas čosi negatívne znepríjemní náladu. Bravo a gratulujem.

Pasca totiž spočíva v závislosti na pozitívnom myslení. Bojíme sa všetkého, čo nevyhodnotíme ako pozitívne a buď negatívnu vec potláčame do podvedomia, alebo si vytvoríme ilúziu, že nás sa to netýka. Rozumnejšie by zrejme bolo skúmať ten negatívny princíp a prísť na to, prečo sa nám dostal do života. Takto to roky robí napríklad spisovateľ a duchovný učiteľ Marcel Vanek. Nenechá prejsť okolo seba ani jednu negatívnu vec bez toho, aby ju vo vzťahu k sebe dokonale nepreskúmal.

No napadlo by vám skúmať prečo vám nechutí napríklad špenátová pizza a chutí vám kura na kapuste? Marcel to má „zmáknuté“. Namiesto svojho obľúbeného kuraťa si objednal „odpornú“ špenátovú pizzu a robil to niekoľko dní za sebou a vypozoroval a vyskúmal, čo to robí s jeho telom a jeho myslením, s jeho popcitmi. Samozrejme „slniečkári“ povedia, že všetko je od Boha a každé jedlo zjedia s úprimnou radosťou. Kto je už tak ďaleko, tomu úprimne a v dobrom závidím. My ostatní si zväčša ešte vyberáme, často ani nevieme na základe čoho a ako to môžeme vedome ovplyvniť.

Vráťme sa k pizze. Prvý deň pomalá konzumácia s odporom. Druhý deň selekcia, najskôr zjem špenát – fuj, potom cesto, to celkom ide, tretí deň, no uvidíme, čo to dá- dobrota to, skrátka, nie je. Štvrtý deň, ale jedol som už aj horšie veci. Piaty deň, dá sa to. Šiesty deň: Kde je tá špenátová pizza? Už sa na ňu teším. Takto postupne pozoroval negatívny princíp, aby zistil, že človek si môže meniť chute, že nič nie je navždy negatívne, závisí to iba od uhla pohľadu a že všetko je veľmi individuálne aj schopnosť klamať sa a tvrdiť, že všetko je naozaj pre mňa dobré, všetko prijímam, tak načo by som experimentoval. Aj v tomto prípade sú dôležitejšie činy ako slová.

Byť pozitívny neznamená sa neustále usmievať, hovoriť zmierlivým hlasom, so všetkým súhlasiť a pritom si myslieť svoje, len aby nebol konflikt. Sladké slová a úsmevy ak sú falošné, nikoho nepresvedčia o ich účinnosti. Kto je úprimný aj k sebe vie, že sme ľudia a nie sme dokonalí. A o to práve ide. Závislosť na dokonalosti je zničujúca. Byť dokonalí a nerobiť chyby je dosť nepríjemný a nedosiahnuteľný cieľ. Na ceste neustálej sebakontroly príde často k vyčerpaniu.

Opäť sa vrátim k Marcelovi. Raz do roka sa na stretnutí Milahelpákov (Milahelp-vydavateľstvo Marcelových kníh - http://milahelp.cz/) vyhodnocuje pár roka. Milada a Rasťo sa stali párom roka. Obaja absolútne pozitívne mysliaci, šťastní a spokojní. Zamilovaní až po uši. Všetkými zmyslami vnímali potreby partnera a skôr ako ich vyslovil ich plnili. Soška ideálnych milencov im právom patrila. Nebesá boli na ich strane. Predstavte si ako sa zoznámili. On čakal pred obchoďákom na Miladu, ale tá neprišla, ona čakala o kúsok ďalej na Rasťa – tiež to bolo stretnutie na inzerát a Rasťo tiež neprišiel. Keď sa už vzdala nádeje a pohla sa, zrazu sa jej niekto spýtal: „Milada?“ Z je úst zaznelo „Rasťo?“ a šlo sa do cukrárne. Tam si svoj omyl vysvetlili a považovali to za znamenie zhora, že sa stretli, hoci každý čakal na niekoho iného s tým istým menom. To predsa nemôže byť náhoda. Náhody vlastne neexistujú. To je znamenie veľkej lásky. Aj bolo, ale keď sa rok s rokom stretol, žili a práve sa rozchádzali dvaja úplne cudzí ľudia. Neviazalo ich ani len priateľstvo. V záplave pozitívnych slov a sladkých úsmevov potlačili svoju prirodzenosť. Keď tá vyplávala na povrch, zistili, že sú si úplne cudzí a nevedeli, čo s tým. Úsmevy zmrzli a zostala pachuť zo sklamania. Nevedeli pracovať so svojím negatívnym princípom – s egom. Nedokázali sa prijať takí akí sú, neustále chceli byť lepší, čo ich viedlo do slepej uličky. Obviňovali sa za nesprávne myslenie, keď s niečím nesúhlasili alebo mali zlú náladu.

Zabudli na jedno vesmírne pravidlo. Vesmír neustále vyvažuje veci do harmónie, nemá rád extrémy. Aj v pomere negatívnych a pozitívnych myšlienok musí nastať harmónia, nemôžeme byť večne iba pozitívni. Ak vnímate svet tak, že negatívne myšlienky treba zavrhnúť, sú zlé a škodlivé, tak ste na najlepšej ceste k rozčarovaniu. Tak ako potrebujeme podporovať a skúmať naše pozitíva, potrebujeme rozkódovať aj naše negatíva. Dovoliť im vyjsť von a skúmať ich. S láskou a s úctou. Veď sú naše. Posadnutosť pozitívnym myslením nás zbavuje pravdivosti a škodí nám. Oberá náš svet o farby. Nikdy nespoznáme 50 odtieňov sivej. Všetko čo je spútané, prehnané a kontrolované brzdí náš rozvoj. Rásť a vyvíjať sa môžeme najlepšie vtedy, keď sme uvoľnení a slobodní. To znamená, že nevytvárame strach. Je zbytočné báť sa negatívnych myšlienok a reakcií. Dokonca ich odsudzovať alebo naopak bagatelizovať. Treba ich skúmať a na základe toho sa posúvať vpred po stupienkoch rozvoja. Keď veríme, že náhoda neexistuje, tak zrejme nebude náhodou, že sa negatívne veci a myšlienky objavia v živote. Asi niekde existuje plôška, ktorá ich priťahuje. Snažte sa zistiť, aký majú pre vás odkaz. Len si nič nevyčítajte a nemajte obavy. Sú len potvrdením, že ešte stále ste ľudská bytosť a nie anjel.

Obavy z negatívneho myslenia môžu u vás vytvoriť nové vzorce chorého správania a vy sa predsa už roky zbavujete tých starých, ktoré ste nabrali v rodine a v škole. Najškodlivejšie je myslieť si, že jedine pozitívne vnemy a myšlienky vedú k úspechu a spokojnosti. Omnoho dôležitejšie je, prijať sa taký aký som a postupne pracovať na niektorých veciach, ktoré komplikujú život mne alebo môjmu okoliu. Pokojnú dušu vytvára sebadôvera. Nie túžba po dokonalosti, ani ilúzie a predstavy o sebe. To všetko má krátkodobé účinky. Dôverujte tomu, že keď začnete odhaľovať negatívny princíp, keď prídete na triky svojho ega bude to vyriešené navždy, ale keď to iba potlačíte, je to pasca, do ktorej skôr, či neskôr padnete. Náš svet je založený na dualite a to je fakt. Nezmeníme ho. Tak sa snažme pripustiť a pochopiť realitu.

Teoreticky zrejme zväčša chápeme, že ten pozitívny svet je omnoho krajší a jednoduchší, ale život nás dostáva do situácií, kde chtiac- nechtiac musíme vypustiť paru. Zanadávať si, naštvať sa, kričať, plakať, trpieť a cítiť sa sklamaný a podvedený. Aj eguško potrebuje občas nakŕmiť. Pokúste sa však čo najrýchlejšie spracovať tieto zážitky a vrátiť sa do harmónie. Predlžovať agóniu je zbytočné a zdraviu škodlivé.

Posudzovať, odsudzovať, porovnávať, kritizovať sa môžeme odnaučiť vôľou, ale nepritiahnuť si do života nič negatívne to jednoducho nejde. Takí majstri ešte nie sme. (Možno o pár rokov budeme). Tak ako všetko, aj vesmírne zákony majú výnimky. Zákon príťažlivosti platí pre myšlienky, emócie, predstavy a činy, ktoré sú pre nás dominantné, to znamená neustále sa opakujúce. Jedna negatívna myšlienka, či čin sa v záplave pozitívnych celkom stratí.

Keď tá vôľa nie je dosť silná, nenahraďte ju myšlienkou, že ste slaboch a nedokážete ovládať ani svoje myšlienky. To by bola iba záplava negativity. Upokojte sa a krok za krokom sa vydajte v ústrety transformácii. Múdri vravia, že sa tam napokon dostaneme všetci. Nuž, keď sme v prvej triede, netvárme sa, že rozumieme integrálom. To nás môže tiež brzdiť vo vývoji.

A na záver dobrá správa: Nič nie je dokonale dobré alebo zlé. Všetko iba je a má svoju príčinu. Emóciami farbíme veci cez náš hodnotový rebríček, ale nezabúdajte, že aj ten sa mení. Nech teda urobíte čokoľvek, je to v danom okamihu dokonalé, lebo inak ste tu a teraz konať nedokázali. Tak o sekundu bude nové tu a teraz a vy máte šancu zachovať sa inak. Život je neustála zmena a zmeniť negatívne na pozitívne, nie je nemožné.

-

Erika Vincoureková