Všeduch má vesmírnu tvár

Názorný príklad, ako zmeniť utkvelé predstavy, je vyhlásiť napríklad jedno písmo za zlé a druhé, o ktorom ešte včera netušili, za jediné správne. A tak sa dnes napríklad môžeme dozvedieť, že múdrosť sa viaže na slovanskú bukvicu. Akoby to, čo píšeš, nebolo ani zďaleka tak dôležité, než ako to píšeš. Múdrosť sa ale priamo neviaže na druh písma tak, ako sa neviaže na druh vozu, ktorým sa odveziete. Môže sa voziť nevedomec na akokoľvek dobre postavenom a udržiavanom voze a mudrc sa z neho len preto nestane. Nestane sa z neho mudrc ani preto, lebo vstúpil do nejakej náboženskej, alebo vedeckej obce.

Nevedomci radi podliehajú predstave, že všetko má byť presne naopak, ako to, čo sa im nepáči.

Výsledok takéhoto uvažovania a jednania  je potom taký, že to, čo sme odmietli, máme okolo seba otlačené v opačných tieňoch. Keď sa dva razy preklopíme bez zmúdrenia  na niečo opačné, tak sme tam, kde sme boli.

Ľudia, ktorí vidia okolo seba všetko zlé a zabárajú sa do predstáv sprisahaneckého prenasledovania, môžu týmto trpieť, aj keď zmenia prostredie. Na chvíľu ich azda ohúri čaro inakosti, ale potom znova uviaznu vo svojom nastavení. Ak sa nezmenia. Aj keby ste ich priviedli do raja, nájdu v tom nejaké utajené sprisahanie.

Rybári klamú ryby. Veď ako inak by ich chytili? Lovci sa snažia zahnať zver do pasce. To ale nie je sprisahanecká predstava, to sa podobá skutočnosti.

Pretože skutočný svet je spojený s bolesťou a utrpením, ľudia vynašli svet umelý. Dávno predtým, ako sa masám podarilo uviaznuť v počítačových namotávkach. Uverili, že pretože v prírode je lov a utrpenie, pravda asi bude v nejakom premenenom, trancendentálnom svete, kde vlk bude žiť s baránkom. Vlk má rád baránka , ale trochu inak, ako si to niektorí predstavujú.

Duchovno nemusí byť umelým svetom, odtrhnutým od skutočnosti. Duch nie je odtrhnutý od prírody. Skutočný duch je jej podstatou. Je podstatou prírody. Všeduch má vesmírnu tvár.

Na to, aby sa nám zjavil veľký poriadok vesmíru, musíme mať poriadok v sebe. Ak si spravíme poriadok v sebe, spravíme si aj poriadok vo svojom najbližšom okolí. To prestane jestvovať, ak v ňom nezavadzajú veci. Ak nerušia naše vnímanie. Ak máme okolo seba neporiadok, ruší to našu dušu a takto je odrezaná od všehomírneho ducha. Tunelové videnie je jednosmerné. Ak sa vynoríme z hmoty, tunel sa stáva zbytočnosťou. Z hmoty sa môžeme vynoriť poriadkom. Poriadok je rád, je to riad nielen hmotný, ale hlavne duchovný. Je to riad – rád – obrad. Veci, ktoré nezavadzajú , nie sú. Vďaka ničote vidíme niečo. Jemný svet ducha prejaveného v hmote vidíme, keď sa oslobodíme z jej väzenia. Keď dáme veci na poriadok, znova budeme počuť ranné čvirikanie vtákov ako hudbu nebeskú. Aj keď vtáci sú to také isté duše, aké máme vo svojich väčších hrudiach. Majú len iné zakliatie, ako my.

Cesta z odkliatia nie je v utkvelom myslení. Cesta je v precítení. A vedomie ju chráni.

Urobme si poriadok v sebe a vo svojom okolí. A zídeme sa v Slnovrate.

—

Žiarislav k Letnému Slnovratu r. 16.