Nech je svet krajší!

Marek je obyčajný chlapec. Štvrták. Okolie ho vníma ako: „nič moc“. V škole má skôr podpriemerné výsledky než dobré. Trpí rôznymi dis ( -lexia ...) Rodina si už šepká, že nemusia šetriť na promócie. Vysokú školu asi nezvládne. Najväčší problém mu robí matematika. Jeho umelecky ladená osobnosť ju jednoducho nechápe a trpezlivosť učiteľov (nie všetkých, ale zväčša) je v takomto prípade minimálna. „Mamička, nájdite si niekoho na doučovanie, ja na to nemám čas.“

A tak Marek napriek tomu, že je kreatívny, vtipný, láskavý, empatický, vždy ochotný pomôcť chodí zo školy domov zhrbený a obratý o sebadôveru. Jednoducho do dnešnej školy nezapadá. Tam sa preferuje výkon, súťaživosť, úspech, sila, logika, presnosť. Všetky tieto vlastnosti sú skvelé pre štát, vyrába si takto úspešných otrokov stavaných na výkon. Poslušných, usilovných. A ak im vymyslí nejaké ocenenia, bonusy, ktoré im hádže ako psovi kosť oni sa vo svojej logike idú pre ne pozabíjať. Zúfalo sa snažia, aby získali tituly, hoci im patrí hlavne titul otrok bez súkromia nepoznajúci lásku a šťastie. Iba peniaze a všetko, čo sa za ne dá kúpiť. Títo bioroboti sú usilovní, výkonní, spoľahliví, presní a chladní. Bez nich by sa nerozvíjala ekonomika a maturitná komisia by si trhala vlasy zo zúfalstva nad matematickými testami. To je v poriadku, horšie však je, že svet akoby nebral do úvahy, že vesmír je založený na rovnováhe. Potrebuje na vyrovnanie aj takých Marekov, ktorí nepodávajú skvelý výkon v škole, ale svojou hudbou, či inými umeleckými aktivitami a láskavosťou obohacujú život ostatných. Prinášajú city, pozitívne myšlienky, kreatívne riešenia, pri ktorých nie je nikto víťazom. A tak by bolo celkom fajn, keby sa štát staral aj o rozvoj týchto „pravohemisférových“ jedincov. Krása, jemnosť, zábava, ľahkosť žitia, či záľuba v živote samom dáva svetu nádej na mier, na pokoj, na zodpovednosť za svoje slová a činy. Na rozvoj osobnosti aj ľudstva súčasne.

Oficiálne školstvo tieto vlastnosti zatiaľ nedoceňuje a je zamerané na rozvoj ľavej mozgovej hemisféry. V rozpore s rovnováhou vesmíru rozhodol odchádzajúci minister školstva, že maturita z matematiky bude povinná. Pre mnohých je to, ako keby povedali slepému, že bude skladať skúšky z prekážkového behu. Jednoducho na zvládnutie tejto úlohy mu nepomôže ani usilovnosť, ani tisíce hodín tréningu. Paradoxom je aj to, že človek potom venuje stovky hodín a veľké množstvo energie rozvoju niečoho, z čoho nemá radosť a nepomáha to ani jeho sebarealizácii. Namiesto toho, aby rozvíjal to, z čoho má radosť a prináša to osoh jemu aj jeho okoliu. Dúfam, že pri reforme školstva sa bude brať do úvahy aj toto poznanie. Zatiaľ si tisíce Marekov zo školy prinášajú do života zhrbenú postavu, nepochopenie, smútok v očiach a pochybnosti o tom, že tento svet je čarovným miestom, kam sa oplatilo prísť.

Šamani z Peru sa raz pýtali Európanov, čo sa učia bežné deti v našich školách. Keď im vymenovali  to množstvo predmetov, tak sa šamani chytili za hlavu... „Namiesto toho, aby ste rozvíjali tie schopnosti a prirodzenosti, ktoré majú deti od narodenia, tak ich učíte, aby na ne zabudli!“

Našťastie vždy existuje riešenie. Tam kde chýba oficiálne riešenie, prichádza alternatíva.

- 

Pokračovanie TU

foto: http://www.publicdomainpictures.net/