Cesta k dlhovekosti

Príroda sa prebudila a napriek vrtochom počasia sme čoraz častejšie v lesoch, hájoch, na lúkach, v horách. Či sa venujeme „duchovnu“ alebo sme otrlí ateisti nikto z nás nezaprie, že po pobyte v prírode sa cíti ako znovuzrodený. Mnohí majú dokonca záchvaty eufórie. Cítime sa nabití energiou. Možno si ani neuvedomujete, že pobytom v prírode si predlžujete život a udržujete zdravie. Chvíľu sa nabíjate, potom energiu odovzdávate a potom si ju vymieňate. Podľa situácií, v ktorých sa nachádzate. Myslím si, že knihy, ktoré hovoria o tom, že teoreticky by sme mali žiť okolo 120 rokov, hovoria vlastne o dostatku životnej  energie v nás. Jedným zo zdrojov energie je slnko. To cítime práve v týchto dňoch, kedy sa teplé a chladné dni striedajú v chaose a rovnako na to reaguje naša nálada, náš spánok, náš individuálny pocit šťastia. Najviac to vidíme u meteosenzitívnych ľudí.

Ďalším zdrojom energie, ktorá predlžuje život a udržuje jeho kvalitu je cvičenie. Hoci nie každé, ale platí tu, že radšej nejaký pohyb ako nijaký. Napríklad taký pozdrav slnku alebo 5 Tibeťanov výrazne energetizujú náš systém. Pri týchto systémoch cvičení si vytvárame kanál pre priamy styk so Zdrojom.

Keď sme leniví, k nabitiu nám môžu poslúžiť aj stromy, megality, pyramídy, staroveké chrámy, osamelé skalné útvary alebo stĺporadia. Ak si vezmeme na pomoc posvätnú geometriu, chémiu a bio polia vysvetlenie prečo nás tieto predmety nabíjajú by sa dalo veľmi zjednodušene povedať tak, že vďaka vodíku v našom tele a elektromagnetickým poliam vznikne v tele taká energia, ktorá spôsobí istú rezonanciu a tá pozdvihne energetickú úroveň celého tela. Pobyt v prírode alebo pri spomínaných energetických žiaričoch aktivizuje naše energetické pole, čím povzbudí látkovú výmenu, činnosť orgánov, imunitný systém, a zlepší prácu hormónov, enzýmov- skrátka celého zložitého systému ľudského organizmu. Odborníci na fyziku a chémiu by to opísali inými slovami, v mýtoch rôznych národov sa to opisuje ešte jednoduchšie. V skalách, v stromoch, v stĺpoch žijú škriatkovia, ktorí liečia, na lúkach a vo vodách sú to dobré víly. Keďže riadiacim systémom nášho tela je mozog, často pod vplyvom stresu „zblbne“ aj on a vydá zlé príkazy. V tejto súvislosti treba poznamenať, že rovnako pôsobia aj dobrí liečitelia, či lekári. Pomáhajú svojou energiu posilniť tú našu, aby sa mohlo telo zreparovať. Na rovnakej báze pracuje aj sila našej vlastnej sugescie.

Či sa to podarí sa nedá nikdy presne dopredu povedať, lebo každá zo spomenutých energií a rovnako aj náš systém nepôsobia konštantne. Existuje veľa rôznych vplyvov, ktoré ho občas alebo aj pravidelne rozhasia. Veľký význam tu zohráva psychika jednotlivca a jeho viera v pôsobenie vecí medzi nebom a zemou. (o tom niekedy inokedy) Cieľom tohto článku je hovoriť o tom, ako sa môžeme nabiť energiou pre dlhý a radostný živor.

Jednou z možností je vziať si energiu od stromov. Strom zachytáva energiu z okolia. Ale najmä zo slnka. Energiu prijíma listami, vetvami aj kmeňom. Strom je vynikajúca anténa. Časť energie využije pre svoj rozvoj a časť odvedie do zeme, ale len vtedy keď je vlhká. Pokojne sa preto vycikajte v lese pri strome, pomôžete nielen sebe, ale aj stromčekom. Voda má v bio systéme naozaj nezameniteľné miesto a veľa dôležitých funkcií. Vlhká zem vytvára dôležitý krok pre tok energie. Časť prijatej energie strom opäť vyžiari do priestoru. Ak je zemina suchá nevznikne potenciálový rozdiel, prebytočná energia nie je odvedená a strom sa „prehreje“. Už som písala o tom, že tu existujú rôzne zmeny a vplyvy, pri strome je to ročné obdobie, klimatické podmienky, striedanie dňa a noci, intenzita a hustota slnečného žiarenia. Časť žiarenia slnka sa v určitom ročnom období pri prenikaní atmosférou môže vracať späť do kozmického priestoru. Strom na to na jeseň reaguje tým, že sa zbavuje nadbytočnej vyžarovacej plochy. Zhadzuje listy. Tým som len chcela povedať, že nie je jedno, kedy sa rozhodneme čerpať energiu od stromov.

Systém nabíjania  je taký, že sa čelom postavíme k stromu, ktorý je nám sympatický, tu hrá veľkú úlohu intuícia. Strom v duchu poprosíme o energiu. Niekto strom objíma, iný sa iba mentálne napája, niekto si  k nemu prisadne. Čas, ktorý takto strávime je veľmi individuálny a opäť na to má vplyv veľa vecí. Dôležité je po prijatí energie stromu poďakovať. Pre zástancov objímania prinášam jeden príbeh. Zaujímavým spôsobom liečil markíz Puisegur. V zámockom parku vo svojom sídle mal jeden mocný strom. Okolo stromu obviazal povraz a k nemu ďalšie povrazy, ktoré potom obtočil okolo tiel svojich pacientov. Potom poprosil strom, aby ich vyliečil. Mal takmer sto percentný úspech.

Iná možnosť je postaviť sa ku stromu dať si ruky na zátylok a predstaviť si ako cez strom prichádza biely dážď a všetko, čo nepotrebujeme z nás zmýva. Prestať s liečbou treba vtedy, keď sa nám z nôh do zeme leje už iba čistučká priesvitná voda. Kto pochopil systém kolobehu energie si môže vymyslieť ďalšie možnosti liečby.

Pre niekoho sa strom stane kamarátom. Poznáte psychoterapiu bútľavej vŕby. Vyrozprávať svoje problémy stromu je skvelý spôsob psychoterapie a máte istotu, že to nikdy nezneužije. Mnohí a nevedia vyžalovať ľuďom, lebo sa boja sklamania a potom dusia v sebe hnev, smútok, emócie až do dňa, kedy hrniec pretečie a začnú sa sypať choroby. Zväčša sa katastrofa začína bolesťami chrbta v hrudnej časti.  

- 

Erika Vincoureková