Dutá Zem?! Prečo ľudia nesmú poznať pravdu?

Žijeme v skutočnosti v dutej Zemi, teda vo vnútri, nie na povrchu Zeme? Bude oficiálne zverejnenie alebo priesak tejto správy pre ľudstvo rovnakým šokom, ako kedysi zistenie, že Zem nie je plochá, ale guľatá, a že sa otáča okolo Slnka? A čo keď sa Zem okolo Slnka neotáča? Čo keď Slnko rotuje vo vnútri Zeme?

Takéto otázky kládol v tie dávne dni pán Koukal. A nám padala sánka. Niektorí verili, iní nie. Bolo to jedno. Neexistoval zdroj, ktorý by pomohol informácie tohto druhu overiť a potvrdiť zrejme sa v týchto časoch dostaneme k ďalším šokujúcim informáciám. A len na našom vnútornom rozpoložení bude, čomu uveríme a čo odmietneme. Lebo istým spôsobom je ťažké vymaniť sa zo školských vedomostí a čím dlhšie sme chodili do školy, tým silnejší máme pocit, že sme majiteľmi „zdravého rozumu“. Pravda je, že všetci máme mozog, ale práve on sa často stáva zdrojom našich najväčších omylov. Toľko vecí už trčí v učebniciach len akosi zo zotrvačnosti, tak prečo nie aj to, že žijeme na povrchu zeme? Dôležité je možno uveriť v to, že aj keď niektorým veciam nerozumieme, existujú bez ohľadu na náš pocit, našu vieru alebo naše výroky.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo piloti nesmú za žiadnych okolností prekročiť určitú rovnobežku blízku pólom, bez toho, aby riskovali zostrelenie? Prečo civilné satelity nesmú lietať nad pólmi? Prečo sa nad vašou hlavou rozprestiera vo všetkých 4 ročných obdobiach v podstate neustále rovnaká hviezdna obloha, pričom normálne by bolo, aby krajina mierila v každom z období do úplne iného sektoru Vesmíru? Ak je Zem dutá, čo z toho pre nás a ostatné planéty vyplýva? Otázok je viac a stále vznikajú nové. Kedy sa dozvieme pravdu? Mnohí z tých, čo pátrali po zemi ukrytej hlboko pod povrchom zeme zmizli bez stopy, zostali iba kusé výsledky po ich bádaní. Na základe čoho sa pustili do tejto práce? Uverili legendám.

V legendách je pravda

To, že je zem dutá vedeli už v dávnych dobách, svedčí o tom množstvo príbehov, mýtov, legiend a rozprávok. V historicky zaznamenaných dejinách prišiel ako prvý s touto myšlienkou britský astronóm Sir Edmund Halley, roku 1692. Táto zaujímavá koncepcia sa neskôr dostala i do širšieho povedomia ľudí a Jules Verne o tom napísal slávnu knihu o ceste do podzemného sveta.
Zaujímavý je aj príbeh admirála Byrda bol to jeden z významných bádateľov USA, ktorý sa narodil v roku 1888 a v dvadsiatom roku svojho života vstúpil do námorníctva USA. Mal veľkú záľubu v lietaní. Stal sa z neho jedinečný moreplavec a letec, neskôr aj letecký inštruktor pre námorníctvo USA. Tento človek sa preslávil ako bádateľ a cestovateľ v expedíciách do Antarktídy i Arktídy a neskôr aj svojím tajným denníkom. Vo februári v roku 1947 tento admirál letel ponad severnú pologuľu, keď sa stalo niečo ako strenutie tretieho druhu, čo popisuje vo svojom denníku;

11:30 – Z pravej strany i zľava nás sprevádzajú akési lietajúce stroje! Približujú sa k nám a čosi z nich vyžaruje... Podobajú sa diskom a sú dosť blízko, aby sme mohli rozpoznať označenia, ktoré sa podobajú hákovým krížom...
„Dovolili sme vám sem vstúpiť, lebo ste dobrý človek a dobre známy na povrchu Zeme, admirál.“ Ja som bol úplne nemý. „Áno,“ odpovedal majster, „nachádzate sa vo svete Ariani, čo je podzemný svet.“
“... V roku 1945 a aj neskôr sme sa pokúšali nadviazať kontakt s vašou rasou, ale naše úsilie sa stretlo s nepriateľstvom, poslali sme k vám naše lietajúce stroje Flugelrads, po ktorých ste strieľali...“ “Naši poslovia doručili správy mocnostiam vášho sveta, tie však stále nepočúvajú... Vidíte, naša veda a kultúra je mnoho tisíc rokov v predstihu oproti vašej rase, admirál.“

Legendy

Už dávnejší čas, v istých ezoterických kruhoch rezonuje myšlienka, že po zániku Atlantídy, ktorý sa – ak vychádzame exaktne z Platóna – uskutočnil približne pred 11,600 rokmi, sa časť vyspelej civilizácie, aby prežila veľkú kataklizmu, ukryla pod zem. Tam už mala vybudovanú sieť tunelov, o ktorých existujú historické záznamy.

Hadí ľudia

V Indii je staroveká viera, ktorá stále prežíva, že existovala podzemná rasa ľudí. Podľa legendy ide o veľmi vyspelú rasu s rozvinutou technológiou.Je to polobožská rasa. Nazývajú ich hadí ľudia. Títo “hadí ľudia” sú hlbokou súčasťou hinduistickej mytológie.

Hopiovia vyšli z podzemia

Za veľmi dôveryhodné možno považovať svedectvá a záznamy severoamerického indiánskeho kmeňa Hopi (hoci nejeden kmeň v USA má podobné legendy), ktorí verí, že ako kmeň vyšli z podzemia, kde boli ukrytí pred potopou. Títo Indiáni veria v päť svetov a v podzemí boli z dôvodu zničenia druhého sveta, keď prichádzal tretí svet. Hopi majú niečo veľmi podobné s kresťanstvom – očakávajú príchod bieleho brata (Pahana) – vykupiteľa, ktorý im prinesie stratenú kamennú doštičku s chýbajúcim proroctvom. V ich legendách sa spomína „Pavúčia žena“, ktorá ich vyviedla z podzemia a ktorá sa podobá na indického Boha Ganeša, ktorý má štyri ruky a chobot.

Šambala

Túto „mystickú krajinu“ má vo svojich zápisoch aj dávnoveká, azda vôbec najstaršia kultúra Zhang Zhung v Tibete, označovaná aj ako Xiangxiong. Tibetský budhizmus inkorporoval šamanistické kultúry Bön a Zhang Zhung; Šambala teda nie je výlučne iba súčasťou budhizmu. Toto legendárne a osvietené kráľovstvo (Šambala) znamená "zdroj šťastia", ale aj „domov nesmrteľníkov“ – Gyanganj. (nepripomína vám to kreťanský raj?) Stráži najtajnejšie duchovné učenia sveta, vrátane Kalačakry (koleso času), čo je pilier budhistickej múdrosti. Istými meditačnými schopnosťami, ale i správnym vnímaním sem možno preniknúť. Budhizmus spája Šambalu s Budhom, o ktorom sa vraví, že pred smrťou nadobudol formu jedného z bohov Kalačakry a odovzdal svoje najvyššie učenie skupine prívržencov v južnej Indii.

A primiešalo sa UFO.

Neskôr mnohí bádatelia zistili, že existujú na zemi miesta odkiaľ z podzemia vyletúvajú neznáme lietajúce telesá. Na Slovensku o tom píše spisovateľ Peter Halden.

Tibet

Okrem „hadích ľudí“ aj Tibet je opradený tajomnými legendami o podzemí. Svätá hora Kailasa, najvyšší pilier hinduizmu i budhizmu, je domovom Boha Šivu a sú tu rôzne jaskyne. Ďalšou zaujímavou oblasťou v Himalájách je Kongka La, ktorá sa nachádza na hranici s Čínou a Indiou a okolití ľudia vravia, že občas vidieť, ako z podzemia vychádzajú neznáme lietajúce objekty. Rovnako aj pútnici k svätej hore Kailasa občas referujú o niečom podobnom.

Mato Grosso

Táto oblasť, resp. najmenej prebádaný štát v Brazílii, je známy výskytom UFO.

Mt. Shasta - V Kalifornii je to prekrásny vrch a existuje veľa príbehov o UFO a aj o otvoroch do podzemia.

Cesta do vnútra zeme a jej hrdinovia

Olaf Jansen ako devätnásťročný rybár z Nórska sa spolu s otcom rozhodli plaviť ďalej na sever. Po nebezpečnej ceste sa dostali na miesto, ktoré možno označiť ako podzemný svet. Tak vznikla kniha o utopickom podzemnom svete Agharta, o ktorom sú zmienky aj v starovekých záznamoch nórskej mytológie – Valhalla, ale aj v tibetskej Šambale. Knihu napísal Willis George Emerson, avšak nejde o zábavnú literatúru, ale o druh okultného žánru s tvrdeniami, ktoré si nárokujú na pravdovravnosť.

Dr. Raymond Bernard

Spomedzi mnohých autorov o teórii dutej zeme zaujal Dr. Bernard, ktorý vo svojej knihe The Hollow Earth (Dutá zem) rozpráva príbehy o ľuďoch, ktorí vošli do podzemia a podľa Bernarda UFO pochádza práve odtiaľto.
Citujem: (O tuneli v Roncador [v Mato Grosso] sa hovorí, že ho strážia divokí Murcego Indiáni. Esej sa volá 'The Mysterious Tunnels and Subterranean Cities of South America' (1960)):
Vstup do jaskýň strážia títo Indiáni – sú tmaví, s veľkou fyzickou silou. Vedia všetko zacítiť lepšie ako stopársky pes. Aj keď vám dovolia vojsť dovnútra, obávam sa, že sa navždy stratíte pre súčasný svet; pozorne strážia tajomstvo a nemusia pustiť ľudí späť do tohto sveta, ak raz niečo uvideli.

Percy Harrison Fawcett

Môžeme ešte spomenúť autorov ako Ignatius Donnelly (1831 – 1901) či Joseph-Alexandre Saint-Yves (1842-1910), ktorí skúmali problematiku Atlantídy skôr iba teoreticky, ale naostro

Išiel do toho málokto. Medzi najvýznamnejšie osobnosti pátrajúce v tejto oblasti patrí britský bádateľ, archeológ, člen kráľovskej geografickej spoločnosti Percy Harrison Fawcett, ktorý zmizol v roku 1925 aj s dvoma spoločníkmi v pralese v oblasti Mato Grosso v Brazílii a ktorý verejne deklaroval, že jeho cieľom je nájsť stratené mestá Atlantídy a tým vnukol verejnosti myšlienku uvažovať reálnejšie o histórii stratenej zeme Atlantídy. Fawcett sa nechal inšpirovať Dokumentom 512, ktorý sa nachádza v knižnici v Rio de Janeiro a kde sa popisuje nájdenie historického a dávneho mesta bez obyvateľov v roku 1753. V dokumente sa tiež hovorí o tuneloch: „Ich dĺžka sa nikdy nezistila, pretože najdlhšie lano, ktoré sme použili, nenašlo spodok“.

Pokračovateľom bol Hugh McCarthy , ktorý taktiež zmizol, ale predtým po poštovných holuboch posielal správy. Posledný odkaz hovoril o nájdení pyramídy a chrámov. Jeho príbeh je literárne spracovaný D.H.Childressom.
Takto sa postupne začal formovať koncept Agarthy, ktorý označuje podzemnú sieť tunelov a hovorí sa, že Šambala je jeho hlavné mesto.
Britský bádateľ T. Wilkins tvrdí, že aj mongolské kmene veria v existenciu tunelov; patrí sem však aj známy Roerich (1874–1947), ktorý viedol expedíciu cez Áziu (Kašmír, Ladakh, Monglosko, púšť Gobi...) s úmyslom nájsť Šambalu v expedícii, o ktorej sa vraví, že ju financovala sovietska NKVD.

Aramu Muru

Tieto „veľké dvere“, tajomne presne sedem metrov široké a sedem metrov vysoké, sa nachádzajú asi 35 km od mesta Puno v Peru, ktoré leží vo výške 3825 m nad morom pri jazere Titicaca. Po objavení týchto záhadných dverí sa širšia verejnosť začala viac zaujímať o indiánsku legendu, ktorá hovorila o "Bráne do božej zeme". "Hviezdna brána" sa nachádza blízko jazera Titicaca v Peru; je to kamenná konštrukcia a existuje legenda, ktorá hovorí o kňazovi Inkov menom Aramu Muru, ktorý bol súčasťou kultu "Sedem lúčov", ktorý sa vydal na cestu z Tiahuanaca do Cusco so zlatým. Ten predstavoval "Kľúč Bohov siedmych lúčov". Disk údajne kontroloval otvory do podzemných tunelov. Kňaz na ceste zmizol a nikto ho už neuvidel. Domorodci žijúci v blízkosti vravia, že okolo týchto dverí vidieť divné úkazy, napríklad vysokých mužov sprevádzaných svetielkujúcimi "guľami svetla", alebo "ľudí", ako vstúpili do týchto dverí a zmizli. Pre tých, ktorí tu žijú, je jasné, kto sú títo "návštevníci".

Sibír

V tejto súvislosti je zaujímavá aj hypotéza založená na podzemnom pôvode udalosti, ktorú poznáme ako tunguzský meteorit. Od polovice minulého storočia ju propaguje ruský geológ Andrej Olchovatov. Tvrdí, že keď už viac ako 100 rokov nemôžu zvíťaziť zástancovia kométy, ani fanúšikovia meteoritu, tak šlo najskôr o niečo iné, pretože je známe, že s týmto javom naozaj súviseli efekty pripomínajúce UFO. Zvýšená rádioaktivita a magnetizmus.

O čo išlo?

30. júna 1908 nastala v odľahlej oblasti Tunguzska na Sibíri v lese explózia o sile tisícky bômb, ktoré zničili Hirošimu. Vo chvíli zrovnala les so zemou na ploche cca 2000 kilometrov zničila 60 miliónov stromov a zvuk výbuchu bolo počuť do vzdialenosti 1000 kilometrov. Výbuch zaznamenali stanice monitorujúce zemetrasenia po celom svete. Tlaková vlna dva razy obehla zemeguľu. Doba však bola búrlivá a zem tak vzdialená, že sa celých dvadsať rokov nikto nepokúsil zistiť čo sa vlastne stalo. Keď prišiel na miesto prvý bádateľ, myslel si, že našiel kráter po meteorite, v skutočnosti našiel záhadu, nijaký meteorit sa tam totiž nenachádzal. Iba vypálený les. Odvtedy sa viacej vedeckých tímov pokúša prísť veci na koreň, ale zbytočne. Možno zistenie, že zem je dutá, žije v nej vyspelá civilizácia, ktorá sa s nami kontaktuje, pomôže záhadu vyriešiť.

-

Erika Vincoureková

---

Čítajte viac