História sa opakuje ako na Zemi, tak vo Vesmíre. Jedna epocha sa končí, aby druhá mohla začať

Každá duša má svoj čas na prechod do vyšších dimenzií. Aby sa mohla dostať ďalej vo svojom vývoji, musí opustiť všetko naučené a pustiť sa do neznámeho. Opustiť známe územia a vydať sa do neznámej krajiny ako srdce, tak sveta. A preto všetko je vo všetkom.

Keď príde váš čas a vaše srdce sa začína prebúdzať, núti vás to nasledovať svoje pocity a byť iní, než ste doteraz boli. Učíte sa jednať inak a pristupovať ku všetkému inak. Ako by ste všetko obracali naruby. Možno začnete nielen žiť inak, ale aj odídete žiť inam. Kde človek umiera, tam sa tiež rodí. So všetkými svojimi zážitkami a v spoločnosti, ktorú si zaslúži podľa svojich minulých skutkov. Preto niektoré duše už môže žiť v zabezpečení, pretože je zodpovedná a iná duša žije v núdzi, pretože ešte nie je zodpovedná k svojmu životu. Ešte chce zachraňovať druhé, pretože si neuvedomuje, že v skutočnosti sa má naučiť zachrániť seba. Aj zvieratá v prírode nezachraňuje jeden druhého, ale žijú v spoločenstve, kde musí prežiť.

Už pred 20 rokmi mi Vesmír poslal informáciu v posolstve, že všetci kráčame do spoločnosti prvotnopospolnej, kde budeme žiť v rámci prírodných zákonov. Úlohou každej duše, aby sa zachránila, je postarať sa o seba. A čo robíme my? Staráme sa o svoje deti, aj keď už by to zvládli samy. V prírode samička len vychová svoje mláďatá, a keď je vypustí z hniezda, už je späť do hniezda nevezme. Jeden chlapec mi povedal: "Nebaví ma chodiť do práce, pretože sa nemôžem venovať svojim záľubám, športu atď., Asi z práce odídem." "A z čoho budete žiť?" "Zdedil som." "Vaši predkovia boli nerozumní, keď vám odkázali majetok, nenúti vás to byť cieľavedomý, ale lenivý. "

História ľudstva sa neustále opakuje. Vždy prichádza impulz pre ďalšiu vlnu duší, že prišiel ich čas stať sa niekým iným a žiť inak. Potom vždy dochádza k migrácii národov, aby sa duše dostali inam a mohli žiť inak, čo im umožňuje iné prostredie. Impulz vždy prichádza cez chudobu a útrapy života. Zrazu nie je z čoho žiť a človek potrebujem prežiť, preto sa masy pohnú. Jediné, čo človeka donúti k zmene, je hlad. Hladný je nielen človek, ale aj jeho duša, ktorá túži po nových informáciách a zážitkoch, aby mohla ísť ďalej. Duše sa tým učia zodpovednosti a uvedomeniu, že príroda má tiež len obmedzené zdroje, a že sa nemôžeme na ňu spoliehať, že nás vždy uživí, rovnako ako sa niektorí spoliehajú na svojich rodičov. Učíme sa, že sa musíme naučiť uživiť sami. Aby človek začal mať vzťah k prírode a začal ju milovať, musí si uvedomiť, že nič nie je samozrejmosťou, že všetko si vyžaduje úsilie, nič sa nedeje len tak, že nám niečo spadne z neba a že nič nie je zadarmo. Aj Inkovia a Májovia vedeli, že história všetkého sa opakuje, preto na to vo svojich proroctvách upozorňovali.

Piesky času

Duše, ktoré k nám teraz prichádzajú, sú ďalej vo svojom vývoji ako duše, ktoré zostali tam, kde sú. Tieto duše majú už možnosť sa zúčastniť očistného procesu svojho vývoja a budú sa učiť veľa vekov zodpovednosti, a tomu , ako sa uživiť. Už teraz si niektorí emigranti uvedomujú, že všetko nie je také, ako si predstavovali, že bude. Čaká ich dlhá cesta vývoja duše na Zemi. Tí, ktorí ešte nemajú otvorené srdce, aby mohli byť riadení Vesmírom, takže nepočujú svoju intuíciu, sa nemôžu mať na pozore pred nebezpečenstvom, ktoré k nim prichádza. Žijú ešte v naivite, a cez pomoc druhým sa dostanú do procesu svojho vývoja s dušami, ktorým chcú pomôcť, aby si počas kolobehu vývoja uvedomili svoju skutočnú hodnotu a nehľadali ju v druhých.

Duše, ktoré teraz migrujú, žijú síce blízko prírode, ale pretože sú ešte negramotné, nechápu, že je potrebné prírode dávať, oni z nej len berú. Preto im neprekáža nečistota, nevedia ešte čistiť prírodu. Vezmú si, čo im ponúknu a všetko nepotrebné odhodia. Očakávajú, že sa s tým príroda vysporiada sama. Múdra duša už bude prírode pomáhať a bude si uvedomovať jej obmedzené zdroje. Preto sa čudujeme, že títo ľudia pokojne vyhadzujú odpadky z okna, zanechávajú za sebou neporiadok, nič si nevážia, oni totiž ešte nevedia rozmýšľať tak, aby si vážili všetko. Nepoznajú hodnotu vecí, ani to koľko námahy treba vynaložiť, aby veci fungovali. Oni sa prišli učiť pracovať a nebude to ani pre nich, ani pre nás ostatných jednoduché. Chcú dostať všetko zadarmo a násilím. Ľudia, ktorí pre nich pracujú v táboroch, hovoria, že sú rozhorčení, keď im niečo nedajú, a tak sa snažia nevyvolávať konflikty, ale vychádzať im v ústrety. Nové deti sa konfliktov neboja, na rozdiel od staršej generácie.

Len človek, ktorý sa vie uživiť sám, si bude vážiť svoju prácu aj prácu druhých, bude mať úctu k sebe i k druhým, bude si vážiť prírodu, pretože mu dáva dary. Človek, ktorý len berie, o nič sa nesnaží svojou prácou, vyššie uvedené hodnoty nevyznáva. Je večne nespokojný, pretože netvorí, a preto nemôže mať z ničoho radosť. Radosť pochádza z tvorby. Z vecí, ktoré sme vytvorili a vieme, aká je ich hodnota. Čo všetko sme museli do tvorby vložiť.

Všetko je obsiahnuté vo všetkom, preto keď začnete pracovať na sebe, nie je to jednoduché ani pre vás, ani pre vaše okolie. Všetko sa neustále odohráva v procese učenia. A duše, ktoré prešli kolobehom učenia, sa môžu odobrať na inú planétu. Majú myslenie na vyššej úrovni, už si uvedomujú zodpovednosť k sebe, k prírode ak celému Vesmíru. Duše, ktoré sa prišli učiť, zostávajú na tejto planéte a učia sa. Ako som už písala predtým, naša planéta vibruje do vyšších úrovní a môže so sebou vziať zase len duše, ktoré vibrujú na vyššej úrovni a naučili sa už ako sa zachrániť. Tieto duše sú už platnými účastníkmi Vesmírneho tvorenia a Vesmír ich zvoláva k sebe, preto tieto duše môžu stúpať v jemnohmotných vibráciách vyššie a duše, ktoré sú ťažké vo svojom myslení, ešte nechápu seba, ale snažia sa pochopiť druhých a pomáhať im, zostanú s nimi , aby im mohli pomáhať na ich ceste. Vždy vo vývoji času dochádza k jemnohmotnému odpojeniu planéty a duší znalých na nej od planéty, ktorá si zachováva svoju pôvodnú tvár pre ostatné duše, ktoré pokračujú v učení.

Anjel

Duše, ktoré sa teraz rodia, sa už majú rady a prišli pomôcť planéte k jej záchrane. Tieto deti, keď im niečo dáte, vezmú si to a nič vám za to nevrátia. Necítia voči vám žiadny záväzok. Ale zase, keď im nič nedáte, sú schopné sa o seba postarať, na rozdiel od emigrantov. Nové deti sú už čisté, už sa nerozdávajú, a tým môžu nastoliť poriadok s novo prichádzajúci masou. Už si vedia chrániť svoje srdce. Cez srdce vedia, kedy pomôcť a kedy nie.

Emigranti si od vás všetko vezmú, ale vďační vám za to nebudú. A keď budete chcieť, aby si všetko zaistili svojou prácou, nebude sa im chcieť. Je to podobná energia ako energia cigánov. Len niektorí za 1000 rokov sa dokázali vymaniť z rodu a žiť inak. Rodové tradície sú silné, a aby sme sa zmenili, trvá to niekedy mnoho rokov. Oni nedokážu pochopiť naše hospodárenie a my ich. Nedokážu pochopiť naše spolužitie mužov a žien a my ich. Muži, ktorí k nám prichádzajú, vidia ženy, ktoré pomáhajú emigrantom ako "bláznivé ženy," a pýtajú sa: "Či ony nemajú muža? Prečo im to ich muži dovolia? "Budú sa snažiť, aby sme žili podľa ich predstáv a my, aby oni žili podľa nás. Nastane veľký zmätok vo vnímaní ľudí a ľudia si budú musieť uvedomiť o to viac vieru v seba. Srdce sa nebojí a necháva sa viesť anjelom, rozum sa bojí a hľadá záchranu v druhých.

Anjel a Zem

Keď si nebudete strážiť hranice a necháte to na druhých,  budú skúšať, čo všetko im dovolíte, a čím viac im dovolíte, tým viac budú chcieť. Staršia generácia sa bála konfliktov, chcela mať pokoj, a tak radšej poľavila a odbočila, alebo dala, alebo sa nebránila, preto ju mohol ktokoľvek využiť a zneužiť. Nová generácia sa nebojí konfliktov a s každým si všetko vydiskutuje, už si vie chrániť svoj priestor. Keď si viete s druhými všetko vydiskutovať a neotočíte sa k problému chrbtom, môže dôjsť k spolupráci, ale duša, ktorá sa bojí riešiť, nechce spolupracovať, nenájde riešenie.

Každý je povinný si chrániť svoje hranice, či už svoje alebo svojho priestoru, a nespoliehať sa na to, že ho niekto alebo niečo ochráni. Je to o zodpovednosti každého z nás. Preto tí, ktorí už pochopili, sa snažia teraz chrániť pred vlnou utečencov. Tí, ktorí nepochopili, ešte spia a spoliehajú na zázrak, alebo sa snažia slepo pomáhať. Ako to urobila kancelárka Merkelová, ktorá dnes svoje rozhodnutie už začína ľutovať a začína sa Nemecku ospravedlňovať. Aj v nej vidím seba v čase svojho pobytu v dávnych dobách v Egypte, kedy mi bolo ľúto beduínov a chcela som im pomôcť. Aj vtedy došlo k prívalovým vlnám beduínov do Egypta. Faraón ako muž znalý a múdry im odoprel pomoc, ale ja som im cez zamilovanosť pomáhala, až som zabudla na svoje postavenie a skončila som medzi nimi. Viac píšem v knihe "Ja + Ty - Strata, alebo ako sa znovu spojiť".

Do piatich rokov sa všetci budú uchyľovať k pomoci anjelov, a tí ich povedú tou správnou cestou. Už ich budú chcieť počuť, už sa od nich nebudú odvracať. Takto Vesmír bude môcť riadiť ich srdcia a udržiavať ich v bezpečí. Ten, kto nemá srdce pre seba, ale pre druhých, je neustále vystavovaný nebezpečenstvu, pretože je bez ochrany a hľadá ju v druhých, pretože im sám ochranu dáva. Aby pochopil, že ochrana nie je v druhých, ale v sebe a vo Vesmíre, musí sa cez rôzne situácie , ktoré sa mu nemusia páčiť, vrátiť k sebe. Byť opatrný, bdelý, rozvážny, a to ho vedie k zodpovednosti. Nie je možné na niekoho a na niečo sa spoliehať. Musím sa spoľahnúť na seba. Kým sa človeku neprihodí niečo, čo ho poznamená, nebude bdelý, stále sa bude spoliehať na to, že to nejako dopadne. Všetci sme autormi svojho života a záleží len na každom z nás ako pristupujeme k ostatným, tak aj oni pristupujú k nám. Vesmír hovorí: "Všetko je podľa tvojich zásluh."

Ľudia sa teraz ešte veľmi snažia pomáhať jeden druhému, pretože sa boja byť na všetko sami. Boja sa o prežitie. Nová situácia ich bude nútiť prežiť, vzdialiť sa ostatným, a tým sa priblížiť sebe. Všetko budeme musieť obrátiť naruby. Táto situácia vlastne aj zachraňuje duše, ktoré by stále žili pre iných a nikdy by nepochopili, že je čas začať žiť pre seba. Preto sa vždy histórie ľudstva opakuje.

Slnko v korune

Každá duša sa narodí v určitom znamení, musí si prejsť všetky znamenia, aby sa obohatená o skúsenosti vrátila späť do zdroja, odkiaľ prišla. Preto deti indigové sú už na polovici svojej cesty späť, teda sú múdrejšie než duše ich rodičov. Deti krištáľové, ktoré sa rodia po nich sú už v dvoch tretinách svojej púti na Zemi, teda sú ešte znalejšie než deti indigové.

Čo sa deje na Zemi, to sa odohráva aj vo Vesmíre. Aj vo Vesmíre dochádza k migrácii duší, ktoré sa chcú podieľať na záchrane Zeme, a preto po roku 2015 k nám budú prichádzať deti diamantové, a to sú čisté duše, ničím nezaťažené. Mudrci, ktorí sa rozhodli prísť na Zem a pomáhať tu urobiť poriadok pre ďalšie generácie. Sú to vlastne anjeli, ktorí sem už nemuseli prísť, ale rozhodli sa takto. Bude sa tu zdržiavať len ich telo a ich duša bude stále vo Vesmíre. Majú srdce, cez ktoré budú riadení Vesmírom. Pokiaľ toto srdce tu na Zemi stratia, niekomu budú chcieť pomôcť, budú musieť s ním obehnúť celý zverokruh, aby sa mohli vrátiť do zdroja. Najskôr všetko zabudnú a až v poslednom vtelení na zemi dostanú informácie o sebe. Ak budú mať srdce, budú imúnne voči tomu, čo sa tu deje a nič sa ich nebude dotýkať, nič ich nebude bolieť, ale ak srdce pre niekoho stratia, pocítia ľudskú bolesť.

Morská víla

Všetko je vo všetkom, pripomína mi to rozprávku O Rusalke, O malej morskej víle. Vývoj Atlantídy a histórie Egypta, o ktorých som už písala v posolstve. Nájdete na mojich stránkach. Opäť budú všetky duše, ktoré prídu, skúšať, či si zachovajú svoju schopnosť tvoriť realitu alebo podľahnú nástrahám vzťahu. Preto sa v súčasnej dobe toľko ľudí od seba oddelilo, aby sa cez puto s druhým nemuseli znovu rodiť do utrpenia. Ak ste na niekom závislí, musíte si s ním odžiť mnoho životov, aby vás zbavil závislosti na sebe. Rany do srdca pôsobia ako balzam, aby sa srdce mohlo uzdraviť a opäť cítiť seba a nie druhého. Duše, ktoré sa už uzdravili, netúžia po vzťahu, nehľadajú naplnenie v ňom, ale vo svojej tvorivosti. Už im neprekáža, že sú sami, necítia sa sami, pretože sa vracajú pomaly domov, do zdroja a cítia sa znovu spojení s Vesmírom. Cez tvorivosť sa vraciate domov, cez vzťahy sa strácate do kolesa osudu. Tvorivosť prináša človeku radosť, vzťahy - očakávania a cez očakávania vzniká sklamanie a cez sklamanie vzniká nepochopenie učenia - karmy. Duše, ktoré už cítia srdce, už žijú tak, že sa s druhými len míňajú, už nie je pevná väzba a snaha mať toho druhého pod kontrolou. Nemajú na to čas, keď tvoria.

Keď som prišla ako duša znalá pomáhať kedysi dávno tejto planéte, stratila som v Egypte svoje srdce pre svojho otčima (z tohto života) a všetky životy som ho hľadala, aby som mohla nájsť cestu späť k svojmu skutočnému otcovi Bohu. Zabudla som, kto som bola a kým som bola. Stratila som vládu nad svojím životom a až vtedy, keď som sa naučila v tomto živote opäť ovládať svoj život, môžem sa vracať domov. Môj duchovný partner sa stratil cez peniaze, a tak až keď sa v tomto živote naučil hospodáriť, môže sa vracať domov. Skúste sa zamyslieť nad tým, čo sa učíte v tomto živote, kde ste sa stratili v minulosti, aby ste sa mohli navrátiť domov.