Nevysmievajte sa kliatbam, ani horoskopom (ak sú myslené vážne)

Je „in“ vedieť, najmä v čase, keď sa na exotické cesty vydáva čoraz viac ľudí a mnohí prípravu na cestu naozaj podceňujú, že sú krajiny, kde aj slová zabíjajú, že svoj horoskop majú aj veci a udalosti, nielen ľudia. A že z dovolenky si môžete priniesť aj upíra.

Keď niekoho nahneváte na Mali, na Madagaskare, Fidži a na ďalších ostrovoch, môže vás pokojne prekliať. Tu sú obyčajné slová častým nástrojom zla a neobyčajnej kliatby, ktorej je veľmi ťažko sa zbaviť. Často je to dokonca nemožné. Gejzír záporných síl nemusí rozpútať len premyslená snaha ublížiť. Stačí trocha rozčúlenia a z úst vyletí smrtiaca hrozba, ktorú už nejde odvrátiť. Niektoré kmene juhoafrických indiánov sa vyhýbajú akejkoľvek hádke, pretože dobre vedia, čo môžu nevhodné slová spôsobiť; iné naopak zámerne používajú slová, ako vražednú zbraň. Keď niekto ublíži napr. Saramakkom, povedia: „Nech ťa uhryzne had!“ Otec Gross, misionár, ktorý s týmto kmeňom žil viac ako štyridsať rokov, tvrdí, že žiadny z prekliatych neprežil viac ako tri dni a väčšina skutočne zomrela na otravu hadím jedom. Preto berte toto upozornenie vážne. Slovami sa dá zabíjať všade na svete, našťastie nie všetci to dokážu. Nenechajte sa preto vyviesť z miery, úsmev a priateľské gestá sú najlepšia obrana v neznámom prostredí. Naivita a silná túžba po dobrodružstve môžu byť tiež príčinou nešťastia. Juhoamerickí šamani používajú napríklad vloženie šamana do vás. Prebieha to tak, že pri nejakom rituáli, keď sa dobrovoľne otvoríte, vloží do vás šaman kópiu svojho príbuzného, ktorý je starý, chorý alebo umiera a vy sa potom stávate dojnou kravou, ktoré odovzdáva energiu jeho príbuznému alebo samému šamanovi. Výsledok. Vy chradnete, ste unavená, chorľaviete a na druhom konci sveta sa z choroby a staroby dobre zviecha niekto na váš úkor. Pri styku so šamanmi v cudzine treba byť veľmi, veľmi opatrný.

Nositelia katastrof

Veda si zatiaľ s týmito prípadmi nevie poradiť. Nevieme pochopiť, že kliatby sú tak hroznou zbraňou, ktorá niekedy ani po tisíc rokoch nestráca účinnosť. Takisto zostáva nezodpovedaná otázka, prečo sú prekliate aj niektoré celkom nové budovy a predmety, takže na ich majiteľa potom dopadá kopa katastrof, nešťastí a niekedy aj smrť. Gróf Zborowski, ktorý bol medzi dvoma vojnami slávnym automobilovým pretekárom, sa zabil vo svojom aute na francúzskom pobreží. V okamihu smrti mal na ruke prsteň veľmi zvláštneho tvaru. Tradovalo sa, že tento šperk prináša nešťastie. Behom niekoľko rokov bol päťkrát nájdený na prste nejakej mŕtvoly v parížskej márnici Morgue. Nešťastníci, ktorých tu polícia nechala vystaviť, aby zistila ich totožnosť, boli väčšinou zavraždení alebo zomreli inou tragickou smrťou. Prsteň bol vždy predaný, aby výťažok pokryl pohrebné náklady. Po niekoľkých mesiacoch bol opäť späť na ruke nejakého mŕtveho. Znamená to snáď, že bol šperk prekliaty? Mnohé šperky dokázali poriadne zamiešať kartami osudu svojich majiteľov. Známy cyklista Oliver Peterson narazil v New Yorku do stĺpu a rozrazil si lebku. Tiež mal na ruke prsteň, ale jeho pôvod a históriu nikto nepoznal. Tento prsteň si nechal jeho priateľ Miles pre šťastie. Za dva mesiace bol zavraždený. Tretím majiteľom prsteňa sa stal ďalší cyklista Stafford. Po pol roku sa zabil aj on. Ľudia sú však nepoučiteľní, a tak ho získal William C. Stinson, ktorý bol v tej dobe držiteľom rekordu v počte prejdených kilometrov za hodinu a patril k najlepším cyklistom. Od okamihu, keď si prsteň navliekol začala ho prenasledovať smola. Trikrát sa ťažko zranil. Až keď prekliaty šperk odložil a uschoval, vrátil sa k nemu úspech nielen, čo sa týka pretekov, ale aj v živote.

Vrahovia na kolesách

Za niektorými predmetmi ostáva neuveriteľne dlhý rad katastrof. Jindřich Pruský dostal od Benzovej automobilky auto: ihneď ale usmrtil jedného chodca. Auto síce hneď predal, ale nový majiteľ už pri prvej jazde z garáže prešiel ženu. Zdalo sa, že auto priam túži po krvi. Ďalší chodec mu padol za obeť autu vzápätí po prvých dvoch nehodách. Štvrtou obeťou bol sám vodič, keď sa auto z nepochopiteľných príčin prevrátilo na reťazovom moste v Kolíne nad Rýnom.

Prekliaty zámok

Šnúra obdobných tragédií sa spája aj s pôvabným zámočkom Miramare na jadranskom pobreží neďaleko Terstu. Na začiatku druhej polovice minulého storočia ho nechal postaviť cisár František Jozef. Architektonický skvost bol štedrým darčekom panovníkovmu bratovi, arcivojvodovi Maximiliánovi. Zámocký pán sa svojho jedinečného sídla neradoval dlho. Prijal ponúkanú korunu mexického cisára, čo ho nakoniec priviedlo pred popravčiu čatu. Jeho žena Charlota, hneď po tom, prepadla šialenstvu. V zámočku sa potom usídlila Maximiliánova švagriná, rakúska cisárovná Alžbeta, a jej syn Rudolf, ktorý v roku 1889 pri Viedni spáchal samovraždu. Jeho matku ubodal v Ženeve istý šialený muž. Nový majiteľ František Ferdinand, zahynul rukou atentátnika v Sarajeve. Ako by sa v živote tohto človeka zišli dve kliatby. Po prvej svetovej vojne získal Miramare vojvoda z Aosty. Pretože podporoval Mussoliniho, vyslúžil si menovanie za miestokráľa Etiopie. Na výslní moci sa však nevyhrieval dlho, padol do britského zajatia a zomrel vo väzení. Ani nemeckým a neskôr spojeneckým veliteľom, ktorí v druhej svetovej vojne Miramare obsadili sa neviedlo lepšie. Väčšinou zomreli skôr, ako si stihli vybaliť kufre. Generálmajorov Bryanta Moora a Bernice McFaddena skolil infarkt, pri nemeckých veliteľoch, ktorí sa v zámočku usadili a zomreli, nebola príčina smrti uvedená. Generál Freiberg z Nového Zélandu si ako prvý všimol túto sériu neuveriteľných tragédií. Každý z majiteľov Miramare skonal neprirodzenou alebo náhlou smrťou a vždy sa tak stalo ďaleko od domova: Maximilián zomrel v Mexiku, Alžbeta vo Švajčiarsku, Ferdinant v Sarajeve, Vojvoda z Aosty v Keni a  velitelia z druhej svetovej vojny, ktorí obaja vypustili duše priamo medzi stenami Miramare boli cudzinci a tak aj oni zomreli ďaleko od svojho domova. Freiberg chcel prežiť a vrátiť sa v zdraví domov. Preto pohrdol pohodlím prepychového zámku a nechal si postaviť v záhrade veliteľský stan. A to mu možno zachránilo život. Po vojne prešiel palác do rúk juhoslovanskej vlády.

Najnešťastnejšia loď na svete

Popri autách existuje aj niekoľko kandidátov na titul „najnešťastnejšia loď na svete“. Medzi horúcich favoritov patrí Great Eastern, obrovský parník, dielo známeho britského inžiniera I.K. Brunela, ktorý prvý raz spustili na vodu roku 1858. Brunelovov ambíciou bolo postaviť takú veľkú loď, aby bola schopná oboplávať zemeguľu bez zastávky na doplnenie paliva. A Great Eastern mal rozhodne šancu splniť túto požiadavku. Loď bola obrovská – vážila takmer 19 000 ton a dosahovala dĺžku vyše 300 metrov. Zmestilo sa do nej 12 000 ton uhlia používaného ako palivo a 4 000 cestujúcich. V tom čase to bola najväčšia loď na svete. Ukázalo sa však, že aj najnešťastnejšia. Neblahé udalosti sa začali už počas stavby, keď sa v nej bez stopy stratil nitovač aj s mladým pomocníkom. Loď bola taká ťažká, že všetky pokusy o jej vyzdvihnutie pred spustením na vodu žalostne zlyhali. Nakoniec trvalo tri mesiace, kým ju za pomoci celej armády hydraulických zdvihákov vyzdvihli z jej konštrukčného lôžka. A prišli ešte horšie veci. Počas prvej plavby Brunel na palube dostal infarkt a umrel. Potom omylom nechali zavretý ventil, ktorým sa vypúšťa prebytočná para, takže došlo k explózii, pri ktorej horúca para zabila piatich mužov. Kamkoľvek Great Eastern zamieril, všade ho sprevádzali nehody, zrážky a iba zázrakom odvrátené katastrofy. Napokon po pätnástich rokoch sa Brunelov parník snov vrátil do Británie, kde ho nechali odpočívať a hrdzavieť na cintoríne vrakov. Nik nevedel, čo si s ním počať, iba čo blokoval cestu iným lodiam. Nakoniec sa roku 1889 rozhodli, že ho rozrežú a dajú do šrotu. To sa však ľahšie povedalo ako urobilo. Museli vymyslieť celkom nový nástroj, nazvaný demolačná guľa – obrovskú guľu na gigantickej reťazi – nijaký iný nástroj na túto úlohu nestačil. Čo však spôsobilo všetky tieto nešťastia? Šlo znovu o zhodu okolností alebo to bolo čosi záhadnejšie? Keď rozrezávali dvojitý trup lode, niektorí ľudia dospeli k presvedčeniu, že našli odpoveď. Demolačná čata objavila medzi dvoma plášťami nitovača a jeho pomocníka. Títo ľudia sa nazdávali, že príčinou nešťastného osudu lode bola kliatba, pochádzajúca z duší jej prvých obetí.

Je to vo hviezdach?

Ako je možné, že aj úplne obyčajné predmety dokážu na svojho majiteľa privolať nešťastie, ba dokonca niekedy aj smrť? Túto skutočnosť by snáď mohli pochopiť v prípade vraždiacich fetišov. Tie boli zhotovené, aby ublížili, a sú teda poznamenané zlom. Prečo však prinášajú smolu aj veci, ktoré sú určené nato, aby ľuďom slúžili? Pre odpoveď za touto otázkou sa musíme vypraviť k astrológom. Tí totiž tvrdia, že veľa ľuďom, ich životy skončili tragicky, pretože hviezdy neveštili nič dobrého už pri ich narodení. Zdá sa, že osobný princíp sa uplatňuje aj ne niektoré predmety okolo nás. Je napríklad známe, že japonský podnikatelia zahajujú stavbu nového objektu v okamihu, ktorý im odporučí astrológ. Bez porady s nimi sa ani inde vo svete neobíde štart žiadneho väčšieho projektu. Prekliate predmety a budovy asi vznikali vo chvíľach a na miestach, ktorým hviezdy práve nepriali, a je teda iba prirodzené, že sú osudovo späté s nešťastím, ktoré prinášali svojim majiteľom. Preto si treba dávať mimoriadny pozor pri kúpe predmetov v starožitníctve, alebo pri kúpe auta, či domu z druhej ruky. Najlepšie je zájsť za senzibilom a nechať tieto predmety očistiť. Môj osobný príbeh zo starožitníctva sa tiež takmer skončil tragicky. Na konci školského roka som chcela obdarovať výbornú a sympatickú pani učiteľku. V starožitníctve som kúpila sochu krásneho anjelika. Hneď ako som ju priniesla domov, ochorela moja matka, na to nám vykradli byt, z ničoho nič nám popraskali stropy. Zavolala som známeho senzibila, aby som zistila, či katastrofa nesúvisí s anjelom. Bolo to tak. Senzibil zistil, že anjel bol ukradnutý z hrobu malého dieťatka a rodičia prekliali každého, komu sa dostane do rúk. Senzibil ho očistil, sňal z neho kliatbu a anjelik potešil pedagogičku.

Nedalo mi a zašla som do toho starožitníctva, kde som kúpila anjelika, predavačka mi z hrôzou rozprávala, že si u nej jedna pani už dva razy kúpila perly. Prvý raz jej do mesiaca zomrel manžel, druhý raz syn. Neverím, že si ešte bude kupovať perly v starožitníctve.

Kamarátka si prikúpila starší domček, ktorý roky chátral na konci ich pozemku. Chcela ho zrekonštruovať pre svoju pätnásť ročnú dcérku. V noci sa odtiaľ prirútil duch a začal dievča škrtiť. Dievča sa dusilo...Zobudila sa, ani nevie prečo, skrátka mala pocit, že musí ísť do dcérkinej izby. Keď vbehla do izby, dostala úder do hlavy, ktorý vrátila. Bojovala tak ešte pol hodinu. Ducha odlákala od dcéry a podarilo sa jej ho poslať preč. Energeticky sa však tak veľmi vyčerpala, že ju ešte v noci odviezla sanitka s podozrením na infarkt. Neskôr sa ukázalo, že v tom dome sa obesil, zlý, škodoradostný večne sa opíjajúci starec. Z toho plynie poučenie, si radšej zistite pri kúpe nehnuteľností, či sa tam neudialo niečo nepríjemné.

V Bratislave sa zrekonštruovala budova bývalej ortopedickej nemocnice. Nové byty na prenájom sú skutočne krásne a luxusné, až na to, že sa tam cítite zle a občas počujete hlasy a kvílenie.

-

Sonja Vodrážková