Veľa krásnych jarí. Len my sme zodpovední za svoj pohľad na svet

Zima sa skončila a je tu jar. Je to príkaz nebies. Je to zákon prírody. Jar sa spája s očistou. S čistotou. Tešme sa z čistoty! Precíťme radosť z toho, že my ešte máme čistú vodu a môžeme si jej dopriať koľko chceme, nad hlavou nám nelietajú bomby a jedlo máme každý deň. Preto oslávme dôstojne jar. Zmenu. Príchod nového života v celej prírode. So svetlom v duši vyjdime z hrobov nášho smútku a ľahostajnosti. Zhoďme zo seba jarmo hnevu a neprajnosti. Nedôvery, závisti, žiarlivosti.

 Poupratujme nielen v našich izbách, ale aj v komorách nášho srdca, v našich očiach, v našej hlave. Kto už nemá dosť síl liezť na okno, nič to, umyjú ho  iní. Ale okná našej duše máme v rukách, až do konca našich dní, iba my. Nikto ich za nás nemôže vyčistiť. Len my sme zodpovední za svoj pohľad na svet. Za to, či prinášame radosť a porozumenie, alebo ostávajú za nami kocky ľadu našej „spravodlivosti a pravdy“.  V skutočnosti našej pýchy a ega.  Pozhadzujme zo seba všetko zbytočné, čo neladí s láskou. Jej nehou, farbou, vôňou, chuťou... Spomeňme si na chuť lásky na našich perách, na jej žiaru v našich očiach, na jej vôňu na rozkvitnutej lúke, či hlboko v ihličnatom lese, na jej zvuk, ktorý pripomína vtáčí spev, na jej silu, ktorá nám často pomáhala žiť. Precíťme, že iba bezpodmienečná láska nesfarbená osobnými želaniami, nám pomáha vidieť veci krásne, príjemné, veselé. Ak niečo očakávame, už to nie je láska, ale budúci zdroj nášho sklamania, ľútosti, hnevu...Slnko neočakáva vďaku a preto svieti na všetkých, les neočakáva nič a preto dáva tieň v horúcom dni každému pútnikovi, vtáci nečakajú na potlesk a spievajú rovnako krásne ako speváci v opere, voda neočakáva vďaku a napája nás každý deň svojou živou. Láskavá matka neočakáva nič a miluje aj svoje nepodarené dieťa a príbeh o návrate strateného syna nás učí, že to isté robí aj otec. Nič to, že nie sme dokonalí, že robíme chyby, že sme občas úplne nemožní, dôležité je uvedomiť si to a prijať to. Veď, ani najlepšieho inžiniera, či statika, či chemika sa nikto nepýta, či mal niekedy v škole päťku, alebo nenapísanú úlohu. Určite mal, ale o to nejde. Ide o to, ako pochopil svoje poslanie a či je jeho zámerom robiť veci najlepšie ako vie. Nemusí ho vôbec trápiť, či to tak hodnotí okolie alebo či dostal trebárs cenu za výstavbu. Jeho cena a hodnota je v jeho srdci a vo svedomí. V pochopení svojho miesta v tomto ( a v každom ďalšom tomto) okamihu. Tam je cena a hodnota každého z nás. Tam má byť najlepšie upratané a najkrajšie vyčistené. Tam máme symbolicky vymlátiť naše neduhy, prežiariť a dať esenciu našej cnosti. Úcty k životu, k sebe, k ľuďom a ostatným bytostiam. Tam je zdroj nášho šťastia a radosti. A práve na jar by sme si mali uvedomiť, že nikdy nie je neskoro urobiť krok k svojmu srdcu, lebo to sa potom otvorí pre všetkých a láska bude môcť prúdiť vo svete bez vojen a násilia. To sme dlžní našim deťom a vnukom a sami sebe. Veľa bezpodmienečnej lásky a radosti zo života vám želám túto a každú ďalšiu jar. 

Erika Vincoureková      

-