Pestujme rodinné rituály

Blížia sa Vianoce a ja sa už teraz teším, ako prestriem na stôl biely obrus s výšivkou malých vianočných stromčekov a anjelikov. Nie je síce dokonalý a na rozdiel od tých moderných sa musí žehliť a škrobiť, ale vyšívala ho moja mama. Raz, keď bola chorá a dlhšie ležala v nemocnici, niekto ju naučil vyšívať a ona retiazku po retiazke vypĺňala predkreslený vzor. A ja som vtedy urobila obchod s Božkom.

Povedala som mu, že ak vyzdravie, budeme mať tento obrus na stole, až kým budem na zemi aj ja a možno potom to tak bude robiť moja dcéra alebo nevesta. Odvtedy prešlo 25 rokov. Nikdy predtým, ani nikdy potom už nič nevyšila Na Vianoce ešte hádžeme našim predkom do rohu zdravé krásne orechy, aby boli s nami, krájame jablko, aby sme zistili, aké budeme mať zdravie po celý rok. Hviezdička znamená pevné zdravie, krížik varuje. Nechávame aj jednu stoličku voľnú a prestierame jedno jedlo navyše, ak by niekto šiel okolo a bol hladný. Podľa inej povery tam zasadne duch posledne zomrelého člena rodiny. Karel Kryl mi raz rozprával, ako tam rok po revolúcii videl sedieť svoju mamičku (...a jedna židle přebývá...). Dávame šošovicu a pre istotu aj pšenicu pod obrus, aby sme mali hojnosť. Do červenej peňaženky (tak to vraví feng šuej) vkladáme šupinu z ryby, Moja babička ma zasa naučila robiť deťom na čelo srdiečka z medu, aby sa na nich lepila láska, hoci všetci hundrú, keď im ich maľujem, viem, že to budú vo svojich rodinách robiť do konca svojich dní a potom to budú robiť ich deti a všetci budú vedieť, že je to rodinný rituál, akési puto. A o to práve ide.

Ďalším rodinný zvykom je, že najmladšie dieťa smie rozbaliť všetky darčeky. Iný rodinný zvyk sa týka najstaršieho člena rodiny, ktorý má na starosti „prejav k nebesiam“. Každý rok musí vtipne, najlepšie vo veršoch, zhodnotiť naše úspechy na rodinnom poli slávy, hádky, zádrapky, ale aj láskavé a láskyplné činy. A tak trochu za nás všetkých sľúbiť Božkovi, že sa polepšíme.

Prekrásnym zvykom (získaným od priateľa starešinu indiánskeho kmeňa Čeroki), je odhodenie nepotrebných starých, náš život obmedzujúcich zlo - zvykov, vzorcov správania, schém....

Robíme to takto: nastriháme si červené a zelené kúsočky látky, pripravíme si čistý tabak alebo dve malé fľaštičky s posvätenou vodou. Do červenej látky pomaly (mentálne) do tabaku alebo vody zabalíme všetky naše „necnosti“ a zbytočnosti, ak už sme na konci a tušíme, že všetko sme neodhalili, poprosíme Bytosti z čistého zdroja, aby nám pomohli zbaviť sa všetkého nepotrebného. Potom previažeme konopným špagátom látku a vytvoríme z nej balíček, ktorý spálime, to v prípade, že nosičom bol tabak, alebo zakopeme, niekde pri dome, môžeme aj vo väčšom kvetináči doma, ak sme všetko odovzdali vode. Teraz je na rade zelená látka. Do tabačiku, alebo vody v nej vložíme všetko, čo nám môže spôsobiť radosť a vzostup. Pozor na želania, musia byť formulované jasne. Keď trebárs poviete, že si želáte svalovca, môže sa vám stať, že tento parazit sa usídli vo vašom tele, ale ak presne definujete, že si želáte svalovca za manžela, bude to iné. Nezabúdajte ani na to, že „hore“ nepoznajú kategóriu peniaze, mercedes atď. Nazýva sa to hojnosť, ale aj tu môže nastať sklamanie, lebo hojnosť môže znamenať aj hojnosť životných skúseností, ktoré vás možno nepotešia. Dobré a prínosné je, ak sa spoľahnete na „vyššiu moc“ a budete si želať to, na čo ste pripravení a čo vám pomôže pohnúť sa ďalej.

Zaujímavé z tohto pohľadu sú aj ruličky s vlastnoručne napísanými modlitbičkami, písanými najlepšie počas splnu, či novu pri bielych sviečkach. Mali by hovoriť vašou rečou a byť prispôsobené vašim potrebám. Takže v nich môžete prosiť zdravie, šťastie a úspech...Keď ich pekne stočíte a previažete ozdobnou šnúrkou, môžete ich zavesiť na konáriky z jedle, či iného ihličnanu.

Z Nemecka som prebrala krásny zvyk darovať na svoje narodeniny kyticu kvetov mojej mame, veď bez nej by som asi narodeniny neoslavovala. Dnes na narodeniny svojich detí dostávam kytice aj ja. Dodnes robím krížik nad čerstvým chlebom, skôr ako odkrojím prvý krajec a poďakujem bytostiam z čistého zdroja, živlom a ľuďom, vďaka ktorým máme vždy čo jesť a piť. Tých rituálov je viac. A mám ich rada.

Pestujte rodinné rituály! Dokonca aj tie najjednoduchšie obyčaje sú veľmi dôležitým zdrojom pocitu bezpečia a blízkosti. Nemali by ste preto zanedbávať rodinné zvyky, bez ohľadu na to, aký nabitý je váš každodenný program. Jedným z významných rituálov je spoločné stolovanie, ale v niektorých rodinách aj spoločná príprava jedla. Nebojte sa, nezaváňa to starinou. Autori nových psychologických prieskumov nemajú pochybnosti o tom, že je to úžasné emocionálne superlepidlo, ktoré spája mužov a ženy, deti a rodičov. Prečo? ,,Pretože dokonca aj v tých najjednoduchších rituáloch je niečo zo symbolizmu“ hovoria učené hlavy. ,,Opakujú sa a pretrvávajú. Preto nám dávajú psychickú rovnováhu, pocit spolupatričnosti a radosti. Vďaka nim sa cítime šťastnejší, viacej milovaní, silnejšie spojení s príbuznými. Spojení s tokom času. S rodom. S niečím neviditeľným , ale silným.“

Ukazuje sa, že takmer každá rodina praktizuje nejaké rituály, aj keď si to ani neuvedomuje. Môžu to byť napríklad piatkové večery, počas ktorých pozeráme videofilmy a jeme pizzu, alebo rodinné prípravy slávnostnej večere pred príchodom hostí. Rituály môžu byť aj celkom jednoduché – napríklad, ak deťom každý večer šepkáme na dobrú noc ten istý veršík, či ráno ich budíme vždy rovnakým spôsobom. Potom poznáme ešte rituály zložité a staromódne – ako sú oslavy veľkonočných a vianočných sviatkov.

Pozor! Existujú aj odporné rituály, napríklad, keď rodič vchádza do izby detí bez zaklopania a prvé čo urobí je, že im bez dovolenia vypne rádio. O tých hovoriť nechcem. Zrejme si každý dokážete na nejaký takýto rituál spomenúť. Tu platí skôr odporúčanie – zabudnite! Navždy! Radšej si práve teraz spomeňte na váš najkrajší rodinný rituál.

Naším najkrajším rodinným rituálom je, pozerať sa na veci z nadhľadu a vždy cez prizmu humoru. Vďaka dedko za salvy smiechu, ktoré tento zvyk vyvoláva. Dúfam, že aj tam hore je zábava.

-