Nedeľa 16. jún, meniny má Blanka, Bianka

Prvý krok

Neukryješ sa v ruži, nirvány niet

Nad nami bomba krúži, pod bombou svet ...

Jedna z našich slovenských posíl NATO vojak Robert Bačinský, ktorý slúžil sedem mesiacov pod vlajkou tejto organizácie v Kosove rozčeril pokojné vody slovenského armádneho života. Napísal otvorený list ministrovi obrany, vláde, prezidentovi a vlastne všetkým nám, keďže je jeho list otvorený. Žiada v ňom o odobratie vyznamenaní, ktoré počas tejto misie získal. Odôvodňuje to tým, že ľutuje každý moment, v ktorom slúžil tejto zločineckej organizácii. Inšpirovaný bol svojím hodnostne vyšším kolegom, českým vojakom plk. Marekom Obrtelom, ktorý svoje vyznamenania vrátil pred krátkym časom.  

V otvorenom liste ministrovi obrany SR, vláde SR a prezidentovi SR píše:

Vraciam dve spomínané vyznamenania, pretože sa nesmierne hanbím za svoju službu v tej najzločineckejšej a najneľudskejšej organizácii, aká bola kedy založená a pretože sa mi hnusí diktátorská politika USA, ktorú po celom svete pre svoje sebecké záujmy stále častejšie presadzuje aj pomocou NATO atď, atď...píše ako si neváži politikov, prezidenta..., riťolezecký postoj slovenských politikov voči USA. Jeho gesto sa stretlo so značným súhlasom, niektorí vojaci ho chcú nasledovať, mnohí mu vyjadrujú sympatie a rešpekt (inak my sme vždy vyjadrovali úctu, až po amerikanizácii prišlo na vzdávanie rešpektu).

Ja tiež gratulujem každému, kto sa zobudil. Vyjadrenie rešpektu, ani úcta však nestačia. Skutočným gestom by bolo, nenastúpiť do armády. Naša vláda môže pokojne podpisovať zmluvu s kým chce, ale keď sa nenájde na Slovensku vojak - človek ochotný nech už z akýchkoľvek pohnútok zabíjať iných ľudí, môžu si generáli v teplých miestnostiach ťahať figúrky po mapách a hrať sa...Nebudú však umierať ľudia a peniaze sa nebudú bezhlavo míňať na smrť. Pretože na vojnu ako všetci vieme, treba len tri veci. Peniaze, peneži, money.

Od každého z nás závisí, aká bude budúcnosť zeme, možno len Európy. Od matiek, či vychovajú budúcich vojakov, od otcov, akým im pôjdu príkladom, od tvorcov kultúry a od médií, aké patetické obrázky a eufemistické texty dokážu priradiť k vraždeniu, od televíznych staníc, ktoré väčšinu dňa vysielajú vraždy, prestrelky, vojny, katastrofy, sex, či pochopia, čoho sú súčasťou a čo podporujú... ale najviac  od našej osobnej angažovanosti. Od aktivity alebo pohodlnosti. Keď dokáže niekto zorganizovať referendum za niečo, čo mu aj tak zákon umožňuje, skúsme nabudúce zorganizovať referendum o tom, či nám vyhovuje byť občanmi štátu, ktorý sa podpisuje pod vraždenie. Lebo či chceme alebo nie, slovenskí vojaci v NATO sú tam za nás všetkých. Môžeme sa vzdať armády, aj ochrany „našich záujmov“ a nejako to prežijeme. Že to nie je v tomto momente reálne? Možno ma mnohí odsúdia za utópiu, ale napriek tomu si myslím, že biblické: „Nezabiješ“, má pre ľudstvo hlboký význam. A odoprieť bojovať z dôvodov výhrady svedomia by sme dnes už mohli všetci. Nuž, ak nám svedomie bráni aspoň po boji oľutovať činy, berme to ako prvý krok. Niekde sa začať musí.

Aj tak mám pripravenú malú otázku pre Romana Bačinského, či už vytriezvel zo svojich pohnútok, alebo je ešte zrelý v mene niečoho iného, rovnako vznešeného uveriť, že existuje čistá, dobrá, šľachetná organizácia, ktorá mu dá zbraň a pošle ho zabíjať?

Erika Vincoureková


Múdrosť na dnes

„Nič neprekvapí ľudí viac ako zdravý rozum a jasné jednanie."

Čítali ste už ?