Vyznanie tabaku

Všade okolo bola tma, sedeli sme v jurte a čakali na obrad ayahuasky. Bolo tam zvláštne posvätné ticho. Svoj pohľad som uprela na Yogiho, inak Zdena. Bol rituálne oblečený, celý v bielom, veľmi mu to pristalo, ale v prítmí aj tak vytváral iba svetlý bod. Ostatné bola moja fantázia, pocit. Naladenie. Vlastne všetko bolo v ten večer iba o naladení, o prijímaní a o spomienkach v rieke mojej DNA. Okolo mňa práve prebiehal proces čistenia aury. Šaman dymom a pierkami (museli byť z obrovského vtáka), lebo vyzerali ako šable, čistil každého účastníka rituálu. Niekoho pobúchal krídlom, niekoho sa iba dotkol, ako akupunktúrnou ihlou a niekomu poriadne vytrepal kožuštek. Keď treba, tak treba! Aby blšky negativity vedeli, že majú po chlebe. Tá vôňa vykurovadla bola neuveriteľne príjemná. Videla som pri nej prales s jeho tajomstvami, aj šialenou silou, s jeho samotou aj so zdieľaním, preťatý vodopádmi krištáľovej vody, v ktorej sa telo aj duša čistia celkom prirodzene a do toho mi kamene hundrali svoje hlbokozemské zážitky. Energiu vody som bytostne cítila. A zrazu už krídla plieskali okolo mojej hlavy, aby vyhnali všetky myšlienky a konečne nastolili pokoj namiesto chaosu spomienok. Zahalená v dyme som zrazu upadala do príjemného nemyslenia. Očista sa skončila a božská rastlinka uvarená s láskou a pokorou čakala na naše stretnutie. Privolala si ma, ako kráľovná, aby liečila dušu aj telo a povzniesla ducha človeka ku zdroju. Ale o tom inokedy.

Zrazu sa šaman spýtal, či má niekto ešte nejakú potrebu? A zo mňa mimovoľne vyhŕklo: „Potrebujem tabak“. Nefajčím, neznášam fajčiarov, do reštaurácie, kde sa fajčí nevojdem a priateľov, ktorí fajčia, pozývam zásadne k sebe, do bytu, v ktorom je absolútny zákaz, čo len nosenia cigariet v kabelke. (Že som tolerantná?) Bolo to pre môj mozog nepochopiteľné, ale celý človek kričal: tabak musím mať, inak to nie je rituál. Nenechám si skaziť posvätnú chvíľu. Šaman mi bez problémov priniesol ušúľanú cigaretu, teda pre istotu dve. A ja som ich v úplnom, ale absolútne tolerantnom tichu s rozkošou a pocitom vďaky vyfajčila. Pridali sa ku mne ešte dvaja účastníci. Horiace konce cigariet na chvíľu zablikali, ako keď sa priatelia zdravia na ceste „blinkrami“. Tá jednota bola taká hustá, že sa dala krájať. A potom prišla na rad ayahuaska...

Mňa však najviac zaujímal v tom momente tabak. Tak som sa na druhý deň, keď sa vedú rozhovory a vysvetľuje sa význam symbolov, pýtala na tabak a prečo som mala takú šialenú potrebu fajčiť ho a o chvíľu aj rozpustený vo vode šňupať. (Je to súčasť rituálu ayahuasky). „Spomenula si si“ – povedal šaman. Už keď si vošla do jurty som videl, že si si prišla pre spomienku. Niekoľko životov si robila v pralese šamanské rituály a pomocou nich si liečila ľudí. Teraz ti rastlinka vracia, čo ste spolu zažili.

Všade v pralese je fajčenie a šňupanie súčasť rituálu ayahuasky. Tabačik nie je droga. To iba závislosť na látkach, ktoré sa k nemu pridávajú a nikde sa nemusia uvádzať, z neho robia jed. Fajčiar ani netuší, aké svinstvo do seba dostáva a ešte k tomu ho programujú nápisom, že tabak môže zabíjať, spôsobovať rakovinu atď. To je program tejto doby, vlády temna, ale tabak s tým nemá nič spoločné. Tabak nezabíja. Je to učiteľ a liečiteľ. Je to posvätná rastlina natívnych národov, žijúcich v pralesoch. Nie je náhoda, že posilňuje prijatie, ale aj odmietanie vízií z ayahuasky a je po celé veky súčasťou a liečivým prvkom týchto, dnešnou rečou povedané eventov. Indiáni ho majú vo veľkej úcte a vážnosti. Vzbudzuje v nich veľký rešpekt, preto ho šamani, pre svoje potreby pestujú s láskou a osobnou starostlivosťou. Oberajú z neho hmyz, polievajú ho, ako my izbové kvety, prihovárajú sa mu, spájajú sa s jeho duchom. A potom príde zber. Celý ten proces má jasne stanovené pravidlá a je veľmi posvätný. Listy sa pozbierajú a ukladajú na seba tak, že vznikne taký veľký šulec, niekedy sa pre silnejšie účinky ešte napúšťa macerátom z tabakových listov, alebo silným alkoholom. Takýto šulec sa potom omotá ručne pleteným povrazom vytvoreným z pralesných tráv a zavesí sa nad oheň, kde postupne dozrieva. Keď šaman potrebuje trocha tabaku a to je asi každý deň, odmotá prúžok, a odkrojí sa. Tak, ako si my krájame salámu. Tabak sa môže potom fajčiť v šúľaných cigaretách, ale šúľajú ich do suchých listov banánovníka, alebo iných na toto určených rastlín, nie do papiera. Šúľajú sa z neho aj cigary.

Napriek tomu, že neobsahuje decht, tabak sa u Indiánov nešlukuje (kvôli horúcemu vzduchu). Na to nás ihneď pri rituáli ayahuasky šaman upozornil. Takýto tabak sa samozrejme dáva aj do posvätnej fajky. Viem ako som sa v duchu usmiala, keď ma pozývali na stretnutie s indiánskym starešinom Robertom Stojacim Medveďom, ktorý je okrem iného aj nositeľom posvätnej fajky. Asi sa mi v tom čase zdal Rad bieleho leva dôstojnejší. Po stretnutí s ním som však mnoho vecí pochopila. Nositeľ posvätnej fajky je všetkými okolo mimoriadne uctievaný, nie pre ten rád, či titul ako je to v našich končinách, ale pre múdrosť, ktorá vedie k tomu, že smie nosiť takýto titul. Je to človek, ktorý radí ostatným v ťažkostiach a tým udržiava v zdraví telesnom, duševnom aj duchovnom celý kmeň.

Dnes už chápem, že cez dym z fajky dostáva odpovede zo Zdroja a potom ich pri „terapii“ spája so svojimi skúsenosťami, aby sa napojil a poradil. Nesmierne rešpektujem múdrosť a ducha Roberta Stojaceho medveďa. Okrem toho mám ďalšiu vlastnú skúsenosť. Dostala som na narodeniny od priateľky fajku a keď ju chytím do rúk a naplním tabakom, nemusím ju ani zapáliť, prichádzajú konkrétne riešenia pre mojich priateľov v krízach. Pridaním trošky pramenitej vody sa z rozdrvených tabakových listov môže vyrobiť macerát, akási tabaková tekutina, ktorá sa cez nosné dierky vdychuje, podobne ako to robia jogíni so slanou vodou. Vyrovnáva to mozgové hemisféry, podporuje imunitný systém, lieči krv, zbavuje parazitov. Je to silný antioxidant a ničí vo veľkej miere aj baktérie, vírusy a parazity. V Ekvádore ho vtierajú do očí malým deťom, na posilnenie imunity. Skúsila som si ho nakvapkať do očí. Asi desať sekúnd to hrozne štípalo, mala som oči ako angorský králik, ale keď prišla úľava, svet bol celkom nový. Zrak je potom jasnejší, všetky farby sýtejšie a videla som aj na malé písmenká na spodnom okraji zmlúv. Vraj sa tým zabíjajú aj parazity, ktoré môžu sídliť kdesi za okom. Touto tekutinou sa natierajú aj svrbivé rany a pomáha liečiť mnohé kožné ochorenia. Tabaková tekutina sa môže aj piť, ale nie vo veľkom množstve. Je to silný čistiaci prostriedok.

Nečistí však iba na fyzickej úrovni, hoci tam čistí teda poriadne... Horom aj dolom. Keď sa urobí veľmi silná tabaková káva, tak som si to nazvala sama pre seba, lebo nápoj výrazne pripomína čiernu kávu, môže navodiť aj stavy rozšíreného vedomia, počas, ktorých môžeme dostať odkazy, alebo vidieť symboly, či situácie z prítomnosti, minulosti alebo budúcnosti. Nemajte však nijaké očakávania. Aj tu platí, ako napokon všade v živote, každému podľa zásluh. Ja som v takomto stave dostala špeciálny recept na priedušky pre svojho vnuka. Možno preto, že tabak nás podvedome spája s ríšou rastlín. Zaujímavé je, že pitie a „šúpanie tabakovej kávy, sa využíva na liečenie závislosti na tabaku. Táto forma prijímania čistého tabaku bez prímesí aj v tomto prípade účinkuje ako liek. A dodatočne lieči aj priedušky a pľúca. Fajčí sa pri rituáloch, kde pomáha podporiť zámer, priťahuje bytosti, ktoré podporujú rituál a chránia ho, a čistí a otvára zúčastnené osoby.Pomáha spájať našu dušu s dušou rastlín, vytvára priestor pre spojenie človeka s prírodou. Teda so Zdrojom, lebo pre mnohých je práve príroda a Boh to isté. Cez tabak  sa spájame s duchmi stromov, hôr, riek, skál...

Dobrý tabak je vlhký, sýtej hnedej farby a má prenikavú vôňu. Ale nemali by sme ho oňuchávať, lebo ho tým zbavujeme sily. On pred nami svoju vôňu odkrýva aj bez toho, a to v takej intenzite, ktorá zodpovedá nášmu vnímaniu. Tento rok som sa na Tenerife stretla so šamanom, ktorý robil rizuál potnej chyže a potom sa pri ohni fajčila fajka mieru. Prekrásne rozprával o tom, že fajka a oheň uprostred skupiny posilňuje zdieľanie, jednotu, ale napriek tomu je všetko veľmi individuálne a je to medzi naším duchom a duchom tabaku. Tam si môžeme prečítať naše správne rozhodnutia. Lebo všetky sú správne, aj keď sa nám to nezdá. Tento don Chosé zdôrazňoval napojenie sa na svoju cestu a na počúvanie vnútorného rytmu, ktorý nás povedie. Bolo to prekrásne.

Ak ste dočítali až sem, to znamená, že vaša úcta k tabaku bude od teraz rovnako silná ako moja. To je dôvod, prečo som o tabaku ja zarytý nefajčiar musela napísať.

-