Homeopatia a Bachova terapia - dvojkombinácia so skvelými výsledkami

Zmena môže začať aj u homeopata

Homeopata, rovnako ako každého holistického terapeuta, zaujíma človek ako celok, teda jeho fyzické i psychické spôsoby reagovania, jeho problémy i celý jeho život – dokonca ešte pred narodením. Často pomôže aj znalosť rodinnej histórie. Na základe takýchto komplexných informácií potom môže začať hľadať liek. Pri rozhovore s homeopatom, alebo homeopatkou si často ujasníte, kto vlastne ste a kam by ste sa chceli dostať na vašej ceste. Homeopatická konzultácia je väčšinou náročný proces, ktorý trvá niekoľko hodín. Treba si uvedomiť, že homeopatických liekov je okolo štyri tisíc a homeopat musí konzultovať množstvo literatúry a dôkladne analyzovať tie informácie, ktoré získal zo sedenia s klientom. Preto pri homeopatickej konzultácii ide najmä o zistenie reakcií jednotlivca na stres, pričom pre každého človeka je stresom niečo iné. V homeopatii nemá veľkú výpovednú hodnotu to, že napríklad niekto má chrípku. Pretože u každého sa chrípka prejavuje inak a to „ako“ je už pre homeopata zaujímavé. Na základe toho vie určiť homeopatikum na akútny stav chrípky pre jedného človeka. Pri chronických problémoch homeopata zaujíma človek v celistvosti svojich reakcií počas celého života, pričom, pokiaľ je to možné, berie do úvahy aj históriu predkov. Po užití homeopatika nasleduje kontrola po mesiaci až dvoch.

Čo je klasická homeopatia?

Je to ucelený samostatný liečebný systém, založený na opačnom princípe ako alopatická (školská, ortodoxná) medicína, ktorá ošetruje opačné opačným. Homeopatia ošetruje podobné podobným a to je jej základný princíp. Homeopat hľadá taký liek, ktorý pri skúškach vyvolal príznaky (mentálne i fyzické) čo najpodobnejšie príznakom, aké sa prejavujú u klienta. Liek potom tým, že vyvolá príznaky podobné existujúcim, nabudí životnú silu s priamym dopadom na imunitný (obranný) systém. Takto je možné naštartovať samoliečebný proces v organizme.

Homeopatiká sa vyrábajú z jedovatých i nejedovatých rastlín, z minerálov, živočíšnych látok, z potravín i z chorobného tkaniva (napríklad z tumorov). Z pôvodného materiálu sa vyrobí materská tinktúra a tá sa ďalej riedi vo vode a pretrepáva (dynamizuje), až kým v roztoku nie je z chemického hľadiska ani molekula pôvodnej látky. Zatiaľ sa nevie presne, čo a ako v homeopatikách pôsobí, v posledných rokoch sa však zistilo, že popísaným spôsobom sa mení štruktúra vody a teda jej kvalita a účinnosť. Riedeniu a pretrepávaniu sa hovorí potencovanie. To znamená, že čím nižšia je koncentrácia pôvodnej látky a čím vyšší je stupeň riedenia, tým silnejší je účinok. Sila účinku však nestúpa jednoduchou krivkou podľa zvyšujúcej sa potencie, ale vo vlnách, čo len potvrdzuje organický a prirodzený charakter tohto systému. Homeopatiká sú konzervované alkoholom. U nás sú v predaji v podobe glukózových alebo laktózových guličiek, ktoré sa pri užívaní niekedy rozpúšťajú vo vode.

Homeopatický systém rozpracoval nemecký lekár z Lipska Dr. Samuel Hahnemann (1755-1843) nezávisle od Dr. Edwarda Jennera, ktorý v tom istom čase a na tom istom princípe zaviedol očkovanie ovčích kiahní. Hahnemann však šiel za hranice, kde zastal Jenner a väčšinová medicína, za hranice materiálneho pôsobenia, pretože jeho cieľom bolo minimalizovať a vlastne vylúčiť vedľajšie účinky liekov. Čo sa mu aj podarilo a jeho nasledovníci ako Hering a Kent nielenže jeho systém ďalej rozvinuli, ale podobne ako on dokázali jeho účinnosť napríklad pri veľkých epidémiách.

Homeopatický systém je veľmi komplexný a pomerne zložitý, avšak umožňuje veľmi diferencovaný prístup k jednotlivcovi. Podobne ako ostatné celostné metódy nelieči a už vôbec nepotláča jednotlivú „chorobu“ alebo symptómy, ale snaží sa zasiahnuť človeka ako celok.

Druhým dôležitým princípom homeopatie je, že v jednom čase sa podáva iba jeden liek. Zatiaľ čo Bachove esencie sa podávajú vo vzájomných kombináciách, homeopatické lieky sa nikdy nekombinujú. Z Francúzska pochádza tzv. mixologický prúd, ktorého predstavitelia podávajú viacero homeopatík naraz, to však už nie je homeopatia. Tak isto existujú viaczložkové, t.j. z viacerých homeopatík zložené prípravky, ktorých účinok je však skôr komerčný ako liečebný. Dajú sa použiť v prípade núdze.

Užívanie a skladovanie homeopatík je o niečo náročnejšie ako pri Bachových esenciách. Sú totiž citlivé na silne aromatické látky, ako je gáfor, mentol či eukalyptus. Pri ich užívaní sa odporúča polhodinu predtým a potom nejesť a nepiť a nepoužívať potraviny, nápoje či masti obsahujúce uvedené látky. Tak isto sa počas ich užívania a pôsobenia neodporúča konzumovať tie látky, na ktoré je jednotlivec citlivý (napr. na kávu, čaj, nikotín, alkohol, niektoré potraviny a pod.) alebo ktoré nadužíva (týka sa len kávy, čierneho čaju a nikotínu).

Homeo-liečba môže prebiehať zároveň s alopatickou, ideálne by bolo koordinovať postup oboch, ako je to už v mnohých krajinách realitou. V USA, Brazílii, v niektorých európskych krajinách napr. vo Francúzsku,v Indii, Pakistane a Južnej Afrike je oficiálne uznaná ako hlavná alternatíva alopatickej liečby a existujú tam homeopatické kliniky.

Bachova kvetová terapia

Bachove kvetové esencie navodzujú samoliečivý proces v ľudskom organizme alebo podporujú už prebiehajúcu liečbu tým, že redukujú negatívne stavy mysle, preto by som ich zaradila do prvej fázy zmeny, ktorú potrebujem. Nepôsobia priamo na fyzické problémy, ale na mentálne a emocionálne, ktoré sú v ich pozadí a sú ich príčinou. Aj v tomto sa výborne dopĺňajú s homeopatiou. Obnovujú harmóniu mysle, tela a ducha, následkom čoho môžu potom zaniknúť aj fyzické ťažkosti. A, samozrejme, je to jedinečná forma prevencie, keďže nesúlad na mentálnej a emocionálnej úrovni môže pôsobiť dlho predtým, než sa objaví jeho následok – fyzická choroba.

Esencie sa získavajú z kvetov alebo pukov 37 (38 je voda z horského potoka) divoko rastúcich nejedovatých rastlín, ktoré pôsobením slnečného svetla alebo teploty uvoľňujú svoju energiu do vody. Konzervujú sa alkoholom.

Tento systém objavil Dr. Edward Bach (1886 – 1936), pôvodne špičkový lekár na londýnskej Harley St., ktorý mal zároveň intuitívne liečiteľské schopnosti. Keď zistil, že životný štýl a duševný stav jednotlivca tvoria hlavnú príčinu choroby, vzdal sa svojej lekárskej praxe a stal sa homeopatom. Po čase však zašiel ešte za hranice homeopatie a začal hľadať jednoduchší a univerzálnejší spôsob. Postupne sa mu podarilo klasifikovať ľudí podľa dvanástich základných typov, z ktorých každý má svoj navyknutý základný negatívny emocionálny stav, určený kľúčovým slovom ako napríklad osamelosť alebo strach. Takto objavil prvých dvanásť rastlín, ktoré predstavujú pozitívny pól týchto negatívnych stavov. Nazval ich Dvanásť liečiteľov. Neskôr objavil 26 ďalších esencií a nazval ich Pomocníkmi.

Pri užívaní Bachových esencií neexistuje nijaká prekážka a môžu sa kombinovať s akoukoľvek inou formou liečby. Na emocionálne problémy pôsobia v závislosti od citlivosti jednotlivcov buď okamžite alebo postupne, avšak vždy pomerne rýchlo, pričom už existujúce fyzické problémy doznievajú oveľa pomalšie (aj v závislosti od ich trvania a závažnosti).

Ľudia citliví aj na nepatrné množstvo alkoholu alebo abstinujúci alkoholici užívajúci antabus môžu esencie užívať tak, že ich nakvapkajú do horúcej vody, čím sa alkohol odparí, ale vibrácie esencií ostanú neporušené.

- 

Erika Vincoureková