Aký išiel, také našiel

Tak ako všade inde, aj tu nájdete miesta vhodné iba pre super boháčov a miesta, kde si oddýchnete aj keď nemáte peňaženku tučnú ako pozadie Márie Terézie.

Najskôr teda nespokojný bloger. Tvrdí - Ak niekto povie, že trávil dovolenku na Ibize, na Mallorke, alebo na Kanárskych ostrovoch, každý mu ihneď dvihne palec, že aký je coolový, že aký je super. Hlavne Ibiza má cveng super destinácie, kde chodí len smotánka, horných desaťtisíc. Ale aká je vlastne realita? Čo je na Ibize také super, prečo tam všetci chcú ísť, ako také ovce? Nie je to všetko iba marketing a ilúzia?

Čo je tam vlastne výnimočné? Čo sa týka ostrova samotného, tak NIČ. Nech hľadám, čo hľadám, ani po týždni dlhého sumarizovania nenachádzam nič, čo by inde nebolo. Pláže, párty, malé prímorské mestečká, nejaký zámok v centre mesta, akých máme aj na Slovensku niekoľko – všetko úplne obyčajné, nič dych-vyrážajúce.

...No na druhej strane, bolo cítiť, že sú tam iba veľmi bohatí ľudia. Taká zdravá bohatšia stredná, až vrchná západná trieda. Všetko bolo v pohode, kľud, každý bol spokojný, nikto sa nikam neponáhľal, nenervačil. A tak isto aj ľudia, ktorý (í) – (nechávam kvôli úrovni blogera) tam pracujú boli v pohode a veľmi pozitívne naladení.

Bolo super pozerať na niekoho, ako robí svoju prácu s vášňou. Je jedno, či to bol barman, upratovačka, alebo predavač. Nie je to o tom, že dobre zarábajú. Je to o ľuďoch. Niektorým dáš aj miliónový plat a aj tak bude nespokojný a negatívny. Slováci by o tom mohli hovoriť.

Mali sme tam prenajaté auto a aj na cestách bol kľud a pohoda. Nikto sa nikam neponáhľal, nikde nebol žiadny problém, aj keď bola zápcha, alebo nejaký dôchodca zdržoval premávku. Nikto netrúbil, normálne počkali, žiadne nasrané gestikulácie, nikto sa nehádal, nenervačil.

No a to je práve dôvod, prečo milujem Ibizu, ak je to blogerovi málo, mne to stačí. Potom nasleduje opis party a diskoték, že boli hlučné a dali sa tam zohnať drogy, no to je tak na celom svete. Ak nemá rád hluk, načo lezie na diskotéky, niekoľko tisíc ľudí ten hluk uspokojuje, vzrušuje, baví.

...A ten brutálny hluk, že si nepočuješ ani vlastného slova, ti nedovolí ani sa s nejakou babou porozprávať, nie ešte rozvinúť nejakú emocionálnu hru.

Pán bloger sa vydáva za odborníka na zvádzanie a milovníka života. Vyvediem ho z omylu. Milovník života neposudzuje, nekritizuje, nepodceňuje a neuráža, len si tak jednoducho a krásne celkom naplno užíva život práve tam kde je a teší sa zo všetkého pekného okolo seba. Niekto to dokáže po celý život a niekto aspoň na dovolenke. A to je druhý dôvod prečo píšem tento článok. Očakávať, že niekde bude dobre a pekne a budú tam „dych vyrážajúce veci sa nedá, keď v nás nie je dobre, pekne a dychvyrážajúco. Každý nájde okolo seba iba to, čo si tam priniesol. S priateľmi a je ich okolo 30, s ktorými chodíme na Ibizu, nájdeme vždy veľa, veľa dych vyrážajúcich krás. Napríklad je tam tak nádherná jaskyňa, že návštevníci sú natoľko dojatí jej krásou až plačú. Sú tam také krásne a energiu vyžarujúce skaly, ktoré vám naozaj a doslova vyrazia dych a máte pocit, že energia z mora prechádza do vašej hlavy a výbuchom odchádza do neba. Nádherné jašteričky vám chodia po nohách a šteklia ako dotyk najmilšieho milenca, sú vyhriate od slnka a veľmi nežné, sú tam úchvatné západy slnka, keď je nebo plné zlatých anjelov, a krásne oči šťastných ľudí, ktorí okolo vás prechádzajú s úsmevom.

.... Drogy tam bral asi každý. Tie drogy im dávajú toľko energie, že môžu „pariť“ prakticky non-stop. Jeden klub tam otvárajú až o 6:00 ráno. Keď mi podával promóter toho klubu leták, tak som sa ho spýtal, že ak sa tá párty začína ešte len o 6am, že kedy sa sťahuje do bažiny. Nechápal ma, o čom hovorím. Zato mi hovoril, aký je to super klub a že každý deň (každé ráno) tam príde cez 3000 ľudí – rozumej 3000 z extazy-sfetovaných rohlíkov.

To, že sa na party asi berú drogy je dnes zrejme normálne, ale ja som tam nestretla na plážach nikoho zdrogovaného a to sme ešte každý večer chodili na pláž na nočné bubnovačky. Sú neuveriteľné a dodajú vám toľko energie, že naozaj nepotrebujete dlhý spánok. Idete spať o polnoci a ráno si môžete naplno užívať more. Je tam veľa, veľa pláží, jedna krajšia ako druhá. Skúsiť a obdivovať môžete všetky. Ostrov má iba pár desiatok kilometrov. Každá pláž je niečím špecifická, či priezračnosťou vody, liečivým bahnom, čiernym pieskom, exotickými kvetmi, scenériou, veľkosťou....Aj to je na Ibize úžasné. Každý deň môžeš objaviť novú krásu. Ak máš oči stvorené pre krásu. Ale keď nazývaš ľudí sfetovanými rohlíkmi asi veľa krásy neuvidíš. Potvrdzuje to aj ďalší výrok odborníka na zvádzanie- teda milovníka žien...

...išiel som prečesať mesto. Ale okrem pár krátkonohých mrocht a teploškých párikov som tam nič nevidel. A mrochty oslovovať nebudem.

Katastrofa. Angličanky, Nemky, malé, tlsté, čierne Španielky. No, kto sa má na to pozerať? Ak človek príde z Ukrajinskej Odessy, kde je 70% HB10, tak to by mi na Ibize mali tie mrochty platiť obludné.

Jediné krásne ženy tam boli Rusky, ktoré sa dalo spoznať na kilometre. Samozrejme, že vždy s rohlíkom. To ak by tam boli také Ukrajinské/Ruské mačky samé, tak tí vyšportovaní, opálení, perfektne oblečení, bohatí západní samci by sa na nich hodili ako supy. A možno ani nie. Veď dnešná demoralizovaná západná spoločnosť už viac uprednostňuje drogy a teplošov ako krásne ženy.

Jediné krásne baby tam boli len GoGo tanečnice. Krásne mačky na reklamných plagátoch, miestnych klubov, ktoré mali vytvoriť ilúziu: Príď na našu predraženú párty a zasuneš takúto mačku...

...Ibiza je bezpochyby jedna veľká ilúzia. Je to bublina, marketing, promis, západný sľub, že aké je to tam super. Ale jediné, čo z toho máš je to, že sa potom môžeš pochváliť pred známymi a v práci, že aký si cool, že si si mohol dovoliť dovolenku na Ibize

Nuž, čo dodať?

Pointu. Na každú dovolenku berte svoje srdce, potom nebudete potrebovať nazývať ženy mrochtami a mužov rohlíkmi a seba povyšovať na odborníka na život.

Želám všetkým veľa krásnych a šťastných dovoleniek, hocikde, kam vaša noha zablúdi. A majte v sebe odtlačok každej krásy, ktorú vám život doprial. Pre ten „otisk“ Ibizy v sebe som musela napísať tento článok.

-

Erika Vincoureková