Človeče, nehnevaj sa!

Vieme, že hnev je emócia, ktorá je spojená s pečeňou a kvalita pečene potvrdzuje kvalitu nášho vzťahu k ľuďom a spoločnosti. Ten, kto už pochopil, že na svete neexistuje dôvod pre hnev, že všetko je tak ako má byť a my chod sveta neriadime má zrejme pečeň úplne v poriadku.

Lenže, my - bežní ľudkovia  - sa občas nahneváme ba až naserieme. Keď sme už troška vedomí, začne nás to neskôr mrzieť. Nie pre zmeny na pečeni, tie si neuvedomujeme, ale pre narušené vzťahy, ktoré hnev prináša. Existuje viac možností ako pracovať s hnevom, pre mňa je najúčinnejšia metóda, ktorú šíri Eckhart Tolle, alebo Marcel Vanek alebo peruánsky liečiteľ Antarki a určite ešte celý rad zrelých duchovných učiteľov a liečiteľov z celého sveta.

Základom je pochopiť alebo sa stotožniť s tým, že hnev v nás vyvolala energia hnevu, jeho frekvencia. Dnes už všetci vieme, že všetko je energia, a všetko sa šíri na istej vlne, frekvencii. Každý z nás má svoju vnútornú frekvenciu, ale v jeho tele a mysli pracuje aj celý rad iných frekvencií, či energií.

Opusťme teórie a pre lepšie pochopenie poďme do praxe.

Včera moja milá, nežná priateľka, ktorá nedávno porodila a po ťažkom pôrode sa len spamätáva, začala kričať, že ona radšej bude sama, ale takého muža nechce, čo si vypisuje s bývalou priateľkou a želá jej krásnu dovolenku. Oči jej sršali hnevom, hlas škrípal, slzy boli na krajíčku a to nechcem vedieť, čo stvárala pečeň. Šla som na to šokovou metódou. Zvýšila som hlas a namiesto podporovania jej hnevu som jej poradila, aby sa na neho vykašľala, iné si ani nezaslúži - takmer som dodala: hajzel jeden! To len aby som zdramatizovala situáciu. Naliala som jej bazovej šťavy a počkala som, kým sa upokojí. Napokon povedala: Prepáč, neviem, čo to do mňa vošlo.

A tu sme pri koreni veci. Už aj náš jazyk hovorí o tom, že niečo do nás vošlo, že to nie sme my. A tu je koreň duchovnej práce, naučiť sa a uvedomiť si, že za nás chce hovoriť energia hnevu. Je jedno, čo ju vyvolalo, únava, žiarlivosť, bolesť hlavy, úzkosť...Jednoducho sa nahromadila a vošla do nás. Ak si chceme uchovať zdravie a vzťahy uvedomme si pole tejto energie, skúmajme ho, snažme sa ako dobrí pozorovatelia, alebo keď chcete ako vedeckí pracovníci pozorovať náš hnev, jeho rytmus, jeho príčiny, kulmináciu aj pokles jeho intenzity. Naučme sa rozoznávať tieto príznaky, pripraviť sa na ne. Ak budete dobrí pozorovatelia, zistíte hneď na začiatku, ako hnev vchádza do vašej mysle, ako mení naše myšlienky. To nie sú naše myšlienky, to sú myšlienky hnevu a sú to aj slová hnevu. Doslova sa vezieme na vlne hnevu na jeho frekvencii. Hnev nám ukazuje vinníkov, posilňuje v nás pocit nedostatočnosti, zvyšuje schopnosť kritizovať každého a všetko, oberá nás o empatiu, posilňuje ego, robí nás agresívnymi...

Ako sa s tým vyrovnať bez pocitu viny? Uvedomiť si, že občas sa k nám dostane a vojde do nás takáto energia. Jasne ju oddeliť, neprijať ju ako súčasť svojej osobnosti, začať ju pozorovať a začať trénovať schopnosť, čo najrýchlejšie ju odhaliť a vypustiť. Uvedomiť si, že pod vplyvom hnevu nemáme prijímať nijaké závery a rozhodnutia. Dobrý pozorovateľ zistí napokon, že to nie sú rozhodnutia, ktoré by boli v súlade s ním, sú v súlade s energiou hnevu a preto nemôžu priniesť pozitívne výsledky. Dôkazom toho, že sú to cudzí votrelci je, že nedokážete byť súčasne v hneve, ale pritom si byť plne vedomý seba samého, svojho ja. Tieto myšlienky vznikli z energetického poľa hnevu. Činy, ktoré vznikajú z tohto poľa majú často fatálne dôsledky. Z toho vyplýva, že čím skôr prijmeme hnev do repertoára rozvoja našej duchovnej cesty, tým menej utrpenia zažijeme a tým zdravšia bude naša pečeň. Keď sa vám spočiatku nebude dariť zachytiť hnev, nehnevajte sa preto, ono sa to napokon poddá. Všetko chce tréning, aj naša myseľ. Hnev je súčasť ľudského ega, nie jeho ducha, či duše a vykoreniť sa dá okrem iného aj otvoreným srdiečkom.

- 

Erika Vincoureková