Miluj svojho blížneho ako seba samého

Život je otázkou priorít. Môžeme ho piť ako nápoj šťastia a radosti alebo ako jedovatú zmes, ktorá nás ničí a prináša nám utrpenie.

Základným jedom života je strach. Strach je príčinou všetkých negatívnych emócií. To znamená, že je príčinou všetkých blokov a z toho vyplýva, že je zdrojom všetkých chorôb, ktoré máme a na ktoré si už zarábame. Bolesť, utrpenie, žiarlivosť, závisť, nedostatok viery, neistota, chamtivosť ...všetky tieto nepríjemné a škodlivé emócie sú jeho deťmi. Je to vždy strach, len si navliekol inú masku. Jediným liekom na strach je láska. Poviete si, veď ja chcem ľúbiť ale ten je taký, ten ma nemá rád, ten si to nezaslúži, tá mi lezie na nervy, len čo otvorí pusu, tá je úplne otravná, vtiera sa mi do života fuj, aspoň keby som mala dobrých susedov, alebo kolegov, ale tie ich povahy - to je horor.

Ešte šťastie, že aj láska má svoje deti. Tiež je to láska v inej podobe a ak ich prijmeme do svojho života, zistíme, že svet je krajší, kolegovia sú fajn, na susedov sa dá spoľahnúť a priatelia sú takí akí sú, úplne nedokonalí, ale svet bez nich by bol sivý a smutný. Deťmi lásky sú pravda, tolerancia, dobro, viera, slušnosť, trpezlivosť, schopnosť nič neočakávať...

Tieto vlastnosti nám pomáhajú nevytvárať v tele, v mysli ani v duši odpor voči vzniknutej situácii a tak sa v našom tele vďaka nim nevytvárajú bloky ani choroby.  Pochopenie tejto jednoduchej pravdy prináša aj odpoveď na otázku prečo tabletky, či iné medicínske postupy nepomáhajú a ľudia berú celý život tabletky na tlak, kvapky na trávenie, injekcie na mazivo v kolene a operácie na vyskočené stavce, alebo výrastky na chrbtici. Je to súčasne odpoveď na otázku prečo páchajú samovraždy alebo sa opíjajú a drogujú tí, čo majú všetko (v hmote).

Operácia, tabletka, injekcia ani bohatstvo ešte nie sú zárukou toho, že sa navodí pre nás tak potrebná harmónia. Rovnováha. Pocit pohody, šťastia.

Keď má človek strach (aj keď z jeho pohľadu oprávnený, taký však neexistuje, to je iba nedostatok viery), chýba mu tolerancia, pochopenie. Bez pochopenia nemôže vytvárať harmonické vzťahy a bez nich nemôže precítiť šťastie a lásku.

Ak človek žije v nekvalitných vzťahoch, nedokáže naozaj rozvíjať svoju osobnosť. Všetko naháňanie sa za novými poznatkami je v tomto prípade iba ilúzia. Únik od spackaného života, ale nie cesta k spokojnosti a k zdraviu. Preto sú naplnené a čoraz naplnenejšie rôzne prednášky a semináre motivačných rečníkov, terapeutov, liečiteľov  tými istými ľuďmi. Niektorí chodia celé roky na „ezoteriku“ bez toho, aby sa ich čo len dotkla inak ako v teoretickej rovine. Unikajú takto od života a pestujú si svoje ego. Majú pocit, že sú viac, že sú duchovné bytosti. To sme však všetci, aj tí ktorí nad tým nepremýšľajú a ani si to neuvedomujú. Ak žijú v pravde a láske mohli by to vyučovať, ale nepotrebujú to. Ich cieľom a poslaním je žiť šťastný život. Ako príklad hodný nasledovania.

Tí čo neustále riešia v hlave, čo ako malo byť, čo je správne a nesprávne na tom, čo robia ostatní, ako sa na nich niekto pozrel, akým tónom hovoril, že im nevzdal úctu, nepochopil ich, ublížil im, hoci oni pre neho toľko urobili (aj keď sa o to neprosil) podporujú v sebe program vlastnej dôležitosti A to je hra ega. Tá vždy vytvára bloky. Je to výsledok slabej sebadôvery a tá vzniká už v detstve. Ak nás naši najbližší podceňovali, nedôverovali nám, nechápali nás, nemali na nás čas, nedokázali nám dávať lásku, boli príliš prísni, nechceli vôbec aby sme sa narodili...dali nám takýto „danajský dar“ do života. Zdá sa, že je to náklad, ktorého sa len ťažko dokážeme zbaviť.

Omyl! Na všetko je liek, to je vesmírny zákon. Každý problém nesie v sebe zárodok riešenia.

Pre tých, čo očakávajú, že sa zmení svet mám zlú správu. Nezmení! Zmeniť sa môžeme iba my. Ako? Pochopiť čo je láska. Riadiť sa jej pravidlami. Otvoriť srdce,  nehľadať už nikdy chyby na druhých alebo na systéme, skrátka mimo seba, ale vždy iba v sebe. Kým začneme milovať iných, musíme sa naučiť najskôr  milovať seba. Inak to nejde. Toto je jediná možnosť ako vstúpiť na cestu lásky. Milovať seba samého neznamená posilniť svoje ego a stať sa bezohľadným človekom napĺňajúcim iba svoje potreby. Znamená to, prijať seba samého so všetkými vadami, tieňmi aj krásami. So strachmi, bolesťami, nedoriešenými, nespracovanými témami. Že je to hlúposť? Že to nič nezmení? Zmení to všetko, pretože bezpodmienečná láska vedie vždy k rozvoju, k túžbe stať sa svetlom, ktoré prináša. Takže jej prijatím sa človek derie sám stále vyššie a vyššie k dobru, k radosti. To mu prináša do života harmóniu, zdravie a šťastie. V tom období to už nie sú slová, ale skutky. Taký je význam slovného spojenia mať sa rád. Z toho automaticky vyplýva, že podľa rovnakej schémy dospejeme k láske k ostatným a ku všetkému.

No a takto sme sa pomaly dostali ku knihe kníh Biblii, ktorej sa píše: Miluj svojho blížneho ako seba samého.

Keď sa to podarí podstatnému množstvu ľudí, nebudú už nad svetom lietať bomby a nebudú nám vládnuť chorí a chamtiví ľudia. Naša budúcnosť nie je v ich, ale v našich rukách a srdciach.

- 

Erika Vincoureková