Čo tí vedci nevymyslia

Aká matka taká Katka, aký otec taký syn. Všetci to poznáme. Mama je tak trocha hysterická pri pohľade na pavúka, dcéra tiež. Moja susedka dokonca za pár sekúnd zaklincovala teraz v lete okná, lebo uvidela ako sa z našej parapetnej dosky snaží dostať naše mačiatko na tú jej. Keď som sa snažila zistiť, čo sa deje, dozvedela som sa, že má panický strach z mačiek, mala ho jej mama, aj babka. Môj švagor sa panicky bál vody, hoci sa narodil pri mori. Jeho otec nevedel plávať a jeho dedko nikdy nevliezol do mora. Ukázalo sa, že na niekom z ich rodu si pochutnal žralok. Niekto miluje iba horúci kúpeľ a vôbec netuší prečo. Možno sa ním uzdravil nejaký jeho predok. Príkladov sú tisíce, ale odteraz je tu aj vedecké vysvetlenie (ako keby veci nefungovali, kým ich vedci nepotvrdia).

Dvaja biológovia Kerry Ressler a Brian Dias z Yerkes National Primate Research Center pri Emory University v Atlante dokazujú v časopise Nature Neuroscience, že existuje rodová pamäť. Inak úplne bez vedeckého základu s ňou už odnepamäti pracujú rôzne psychoterapeutické metódy. Poďme však k nie príliš humánnemu pokusu dvoch vedcov na myšiach. Má dokázať, že poznatky získané predkami ovplyvňujú naše správanie aj správanie našich potomkov. Inými slovami, že pamäť nášho rodu je často príčinou nášho nepochopiteľného správanie. Ďakujem predkovia, že pri vôni mora dokážem romanticky snívať celé hodiny.

Páni Kenny a Brian zobrali pokusné myšičky a nechali ich behať po ploche, do ktorej bol zavedený elektrický prúd. V pravidelných intervaloch ho zvyšovali, čo myšiam spôsobovalo bolesť a snažili sa ujsť. K tomu im ešte vždy keď ich mučili, púšťali do vzduchu vôňu kvetov vtáčieho zobu, teda jeho hlavnú zložku acetofenon. Neskôr ich prestali mučiť a do priestoru púšťali iba vôňu. Myši na ňu reagovali snahou o útek. A teraz príde zlatý klinec. Potomkovia týchto myší reagujú na rovnakú vôňu rovnakým postupom. Konečne viem, prečo utekám od kučeravých modrookých chlapov. Moja babka mala s nimi zlé skúsenosti. Jeden ju chcel ostrihať dohola, takže ja radšej prchám v záujme zachovania krásy a rodovej pamäti.

A synovia budú pykať za hriechy otcov, vraví sa v Biblii.

Zatiaľ majú vedci poznatky iba z troch generácií myši. Keby menej mučili a viac čítali, mohli zistiť, že tieto poznatky postihujú sedem generácií.

Rozmýšľam, aká skúsenosť predkov chýba tým, čo sa nechajú naverbovať do vojny, aby plnili vojenské cintoríny. A možno má aj tento vedecký dôkaz zopár výnimiek, ktoré potvrdzujú pravidlo. Ukazuje sa, že aj pravda o rodovej pamäti má svoje nedostatky. A možno len my máme ešte nedostatok poznatkov. Mýli ma, že tzv. efekt dé javu sa dá pripísať aj niečomu inému ako minulým životom. Možno na mieste alebo v situácii, ktorú vyhodnocujem ako poznanú som nebola ja, ale moja mama, babka, či prababka a ten obraz ťahám z rodovej akáši. Niekedy je lepšie nečítať vedecké dôkazy, oberajú ma o romantiku a mystiku. Ešteže vedci jej majú dostatok.

-

Erika Vincoureková

P.S.

Keby sa niekomu nepozdával ľahký tón pri oznamovaní nových vedeckých poznatkov, odkazujem: Neberte nič príliš vážne. Ako vraví starý rabín. Všetko je inak.