Čo prináša kult detí?

Vo svojej knihe Prečo sa z našich detí stávajú tyrani, ktorá sa stala v roku 2008 bestsellerom varuje pred nástupom novej generácie, čo nebude schopná zvládať zodpovednosť, prijatie autority, pochopenie iných ľudí atď.

Všetci vieme a denne na vlastných skúsenostiach vidíme, ako veľmi ovplyvňuje detstvo náš dospelý život. Nesieme si so sebou cudzie schémy myslenia, zlozvyky, aj neschopnosť prijať hranice alebo autority. Michael Winterhoff vidí tri dôvody, ktoré v posledných rokoch formujú nezdravú generáciu a tým znehodnocujú celú spoločnosť.

Prvý, ak sa s dieťaťom zaobchádza ako s malým dospelým. Často je to najmä v neúplných rodinách, keď rodič podvedome jedná s dieťaťom ako s partnerom, ale v úplných rodinách to tiež nie je výnimočné správanie.

Druhý dôvod je, ak dospelý si cez dieťa saturuje svoju potrebu byť milovaný.

Tretia chyba je, ak sa dieťa stáva súčasťou dospelého, žije s ním v úplnej symbióze. Čo to znamená? Dieťa sa stáva súčasťou rodičov tak, ako nejaká časť tela, napr. ruka. Keď vás svrbí ruka, musíte si ju poškriabať, keď vás bolí, musíte si ju chytiť. Rodičia v symbióze nedokážu zniesť napätia, preto čítajú svojim deťom z očí každé prianie. Dôsledok? Ich deti nemajú žiadnu toleranciu frustrácie, žiadne vedomie o nesprávnosti, empatiu. Často sa vnímajú ako obeť. Ale predovšetkým si myslia, že sa všetko bude točiť okolo nich a utíšenia ich potrieb.

Takto vyzerajú tri možnosti ako v dobrej viere zničiť zdravý vývoj svojho dieťaťa a tým aj jeho budúce vzťahy a život.

Toto všetko je viac o rodičoch ako o deťoch. Skúmať treba prečo sa zmenilo ich správanie a aká je príčina. Podľa doktora Winterhoffa priniesli tento fenomén spoločenské zmeny a technický pokrok. Keď vpadli do domácností počítače, nastala prudká zmena. Mnoho dospelých sa s novými možnosťami dodnes nevie vysporiadať, neustále sú na telefóne, na internete, na facebooku – sú presýtení informáciami, nevedia čo by chceli, nevedia čomu majú venovať čas, sú v chaose, nevedia si vybrať z množstva možností, už nevedia, čo je pravá radosť a pravé šťastie, odvšadiaľ prichádzajú emocionálne útoky. Sú preťažení a tak podvedome idú k čistému zdroju. Privlastňujú si radosť a spokojnosť svojich detí. Myslia, cítia a vnímajú skrz svoje dieťa.

Ďalšou absurditou doby je, že sa dospelí v dôsledku primnohých podnetov nevedia doceniť, nevedia, kto sú, nežijú v harmónii so sebou a to sa prenáša na deti. Túžia po uznaní, ktoré patrí len „vyvoleným“, ale presviedčaní sú, že všetci to môžeme, dokážeme, patrí nám to...je to veľmi nebezpečné, lebo všetko čo im chýba si chcú vynahradiť cez deti. Rodičia chcú pre svoje deti, v dobrej viere, len to najlepšie, pričom sa starajú bez prestávky o detské potreby – to sú nevedomé kompenzácie ich vlastných frustrácií. To platí takmer pre všetkých, ktorí majú do činenia s dieťaťom, aj pre učiteľov a starých rodičov: chcú byť deťmi bezpodmienečne milovaní, to vedie k obratu moci. Dospelí sú núdzni a potrebujú dieťa, aby im túto núdzu utíšilo.

Nastal čas obratu?

A že je najvyšší čas uvedomiť si tento nezdravý trend je jasné. Denne sme svedkami situácií, kde deti preberajú moc nad dospelými. Priatelia sa nemôžu porozprávať, lebo dieťa sa dožaduje pozornosti, večer sa nedá venovať oddychu, lebo dieťa potrebuje..., celá domácnosť sa krúti okolo detských potrieb, dieťa si robí čo chce, nepozná hranice, lebo je ešte malé, ocko nás opustil, lebo...Dieťa čučí pri maminej sukni a počúva rozhovory dospelých, ktorým nerozumie, ale formujú jeho podvedomie, spolu robia všetko v úplnej symbióze, dieťa preberá vkus, názory, schémy myslenia svojej matky, otca. A spolu sa samozrejme venujú technike, počítače, tablety...všetko v čo najútlejšom veku. Že to ničí dieťa aj dospelého? Netreba mať obavy, to sa ešte len ukáže.

Michael Winterhoff hovorí: „Ak nezmeníme svoje správanie a budeme ho neustále ospravedlňovať, bude napokon naša spoločnosť nenávidieť svoje deti!" Dieťa si potrebuje uvedomiť, že je dieťa a súčasť istého spoločenstva. Ktoré má isté pravidlá a tie sa musia dodržiavať. Emocionálne zneužívanie našich detí pod rúškom partnerstva oslabuje vitalitu celej spoločnosti. Autor nehovorí teoreticky, ako detský psychiater a všeobecný detský lekár a spisovateľ hovorí na základe mnohých príbehov z praxe a sledovaní vývoja modernej spoločnosti.

Upozorňuje na to, že deti nie sú malí dospelí. Tvrdí, že len ak budeme opäť zaobchádzať láskavo a chápavo s deťmi ako s deťmi, môžu z nich vyrásť životaschopné osobnosti.

Dnes je takmer hanbou hovoriť s deťmi z pozície autority, alebo určiť hierarchiu v rodine, kde nie je na prvom mieste dieťa. Je to choré. Je to v egu dospelých. Vidia sa vo svojom dieťati, preto ho budujú na svoj obraz. Myslia si, že ak budú s dieťaťom rovnocennými partnermi a budú mu dostatočne dlho vysvetľovať svoje požiadavky, dieťa bude s nimi spolupracovať. To však nefunguje, vraví Winterhoff, pretože tým človek požaduje od dieťaťa vlastnosti dospelého človeka. A práve tie, z pohľadu vývinovej psychológie, dieťa vôbec mať nemôže.

Hotel mama

Deti sú potom od malička dezorientované a zostávajú trčať doma na krku rodičom do vysokého veku. Doma im je dobre, lebo im tu nikto nerozkazuje, nič nemusia, rodina ich chápe...V čase, kedy by už sami mali mať deti a kariéru, žijú v hoteli mama a nič ich netrápi. Keď si nájdu partnerov, čakajú, že im poskytnú služby z hotela mama. Ak nie, hybaj naspäť k mamičke. Všetci dnes chcú študovať na ľahkých školách, kde stačí veci obkecať. Technika, strojníctvo, chémia zívajú prázdnotou, tam totiž treba už od začiatku štúdia poriadne zabrať. A to práve malí tyrani nemajú radi, veď svet sa krútil vždy okolo nich, prečo by teraz na tom mali niečo meniť? Rodičia si musia uvedomiť, že úslužnou láskou nerobia svojim deťom láskavosť.

Ďalším z neblahých dôsledkov takejto výchovy sú poruchy učenia. Ešte nedávno boli deti, ktoré išli do prvej triedy takmer všetky zrelé pre školu. Dokázali pár hodín obsedieť na stoličke, počúvať a akceptovať to, čo povedala učiteľka. Dnes žijú v momentálnom dianí, orientované na vlastné chúťky a vyhýbajúce sa akejkoľvek námahe. Ako by mali byť schopné nasledovať učebnú látku, keď sa nikdy nenaučili ticho sedieť, počúvať, alebo robiť niečo, na čo nemajú chuť? Ich vývojový deficit znemožňuje, aby dostatočne rozvíjali vlastnú inteligenciu. Samozrejme svoje zohráva aj zastaraný školský systém.

Napriek tomu, že žijeme v časoch informačnej revolúcie situácia sa za roky, ktoré doktor Winterhoff varuje či už v médiách alebo v ordinácii iba zhoršuje. Egu sa páči žiť v symbióze a nevidí dôvod meniť veci. Pravda vyjde najavo príliš neskoro, v tom čase už zmena nie je takmer možná. Takže spoločnosť egoistov, ktorí nebudú schopní žiť vedľa seba nedá na seba dlho čakať. A keďže vesmír sa stará vždy o harmóniu, dôsledkom takejto výchovy budú katastrofy, choroby...aby sme sa zasa začali zbližovať a uvedomili si, že patríme k sebe a sme si navzájom schopní a ochotní pomáhať. Inak neprežijeme.

Čo sa s tým dá urobiť?

Je to jednoduché, vraví doktor Winterhoff. Stačí rozpustiť tento symbiotický vzťah. Tým, že sa dospelí upokoja, že budú pár hodín len sami so sebou, bez zábavy, bez mobilného telefónu. Mnohí dospelí si niečo také už vôbec nedokážu predstaviť. A tým, že nebudú reflexívne reagovať na každé prianie dieťaťa, ale že najprv vnútorne narátajú do päť a potom sa rozhodnú, naučia svoje deti, že medzi ľuďmi a predmetmi je rozdiel: človek totiž nereaguje na stlačenie gombíka. Je to spočiatku ťažké, ale funguje to.

Je ťažké presvedčiť rodičov, ktorí sami majú v hlavách chaos zo sveta okolo nás, že od ich správnych rozhodnutí závisí budúcnosť ľudstva. Tých, ktorí to chápu je málo, ale nádej, že aj vďaka takým ľuďom ako je doktor Winterhoff, bude ich počet narastať neumiera.

-

Erika Vincoureková