Myšlienky N.D.Walsha

Druhá časť – Myšlienky N.D.Walsha autora kníh Rozhovory s Bohom 1,2,3 a iných.

Naše životná práca vyjadruje to, čím sme. A ak nie, prečo ju robíme? Ak chceme uživiť rodinu za každú cenu, potom milujme svoju prácu. Každý môže milovať všetko, len čo si uvedomí, čo robí a prečo to robí. Nikto nerobí nič, čo nechce robiť.

Robiť si starosti nemá zmysel. Naše zdravie sa zlepší, hneď ako si prestaneme robiť starosti. Všetky choroby vznikajú v našej mysli a ich príčinou sú negatívne myšlienky. Všetko sa odvíja od toho, ako sa pozeráme na svet.Všetko prijímame a hodnotíme z nášho pohľadu modelu sveta - a to je chyba!

My sme božie telo. Všetko, čo zakúša a prežíva, tak jedine skrze nás (vzťah tela a mysle). Sme obmedzení len svojím poznaním. Život nám bol daný preto, aby sme poznali, kto skutočne sme. Nič sa tu neučíme. Niet sa čo učiť. Musíme sa len rozpamätať.

Karma je vnútorná túžba rásť, vyvíjať sa k vyššiemu. Nie je to dlh. Nič od nás nevyžaduje. Sme a vždy sme boli slobodní. Nikto by nemal byť odsudzovaný za svoje sny. Nemusíme mať dôvod pre hocičo, čo chceme. Jednoducho buďme príčinou svojho života. Keď nás baví sex bez lásky, robme ho dovtedy, kým nás bude baviť. Rovnako ostatné veci.

Zlo neexistuje! Diabol neexistuje. Šialený svet nás núti konať šialene. Druhí nás odsudzujú a my sa posudzujeme podľa ich súdu.

Život je proces, ktorý nám dáva príležitosť nájsť sa, rozpomenúť sa na svoju hodnotu. Čo je dobré alebo zlé záleží od toho, čo sa snažíme urobiť.

Celý život je realizáciou a prežívaním toho, kto sme. S pribúdajúcimi znalosťami vytvárame nové pravidlá. Vytvárame si predstavy o dobre a zle len preto, aby sme definovali, kto sme. Nie sú žiadne zhnitá jablká, sú len ľudia, ktorí nesúhlasia s naším názorom, pretože si vytvorili iný model sveta. Nikto nerobí nič nesprávne, ak to robí z hľadiska jeho modelu sveta. Čo je dobré a zlé sa neustále mení. Záleží na čase a geografii.

Až zmeníme formu (smrť), prestanú existovať akékoľvek dôsledky. Bude len čisté vedomie. Dôsledky sú len prvkom relativity. V absolútnom svete neexistujú, pretože závisia od lineárneho času a následných udalostí.

Potešiť Boha nie je zmyslom života. Zmyslom života je spoznať a stvoriť seba samého. Všetko, čo sa deje, je vôľa Božia. V absolútnom svete nie je trest. Dôsledky našich činov existujú len v relatívnom svete.

Cieľom všetkých udalostí a všetkých zážitkov je vytvorenie príležitosti. Nič iné. Nie sú dielom diabla ani šťasteny. Zmysel im dáva to, čo si o nich myslíme a ako na ne reagujeme. Priťahujeme ich prostredníctvom svojho vedomia a to taký typ, čo nám umožní spoznať a prežívať seba, to kto som. A tak sa k nám pridávajú ďalší hráči.

To, čo je dobré, je úplne zjavné. Iba to, čo nie je zjavné, musí byť vysvetlené. Niekedy nevieme, že niečo už poznáme. Ak chceme zistiť, že niečo už vieme, a predsa to ešte nevieme, správajme sa tak, ako by sme to vedeli.

Naša perspektíva, náš uhol pohľadu vytvára naše myšlienky a tie vytvárajú všetko, ak to pochopíme, môžeme zmeniť svoj život. Ak zmeníme svoj pohľad na život, budeme mať iné myšlienky. Naučiť sa ovládať svoje myšlienky, je to najdôležitejšie v živote.

Všetko, čo sa deje, čiže aj to čo sa stalo, a bude sa diať, je vonkajším prejavom našich najvnútornejších myšlienok a želaní. Preto neodsudzujme aspekty života, s ktorými nesúhlasíme. Radšej sa snažme zmeniť ich. A snažme sa zmeniť aj podmienky, ktoré ich živia, podporujú.

Preto buďme svetlom a neodsudzujte temnotu. Snažme sa ju rozptýliť aj pre ostatných. Nič neexistuje nezávisle od nás, všetko je naším výtvorom. Dokonca aj zdanlivý nedostatok porozumenia je naším výtvorom. Je doslova výplodom našej fantázie - predstavivosti.

Predstavujeme si napríklad, že nepoznáme odpoveď na určitú otázku, a preto ju nepoznáme. Keď si však predstavíme, že ju poznáme, okamžite ju poznáme. Celý proces závisí na našej predstavivosti. V okamihoch, kedy si predstavujeme, že sa nám niečo "odhaľuje" - nech to sú sny alebo okamžitá intuícia - sme vo vzťahu "rozpomínania". Rozpomíname sa na to, čo sme vytvorili.

Nič neznamená viac, než čo povieme, že to znamená. Preto buďme v súdoch opatrní. Potom sa aj podľa toho správajme. Ak v tom nechceme mať zmätok, nesmieme zabúdať, že sme si to všetko vymysleli. Preto sa môžeme zasmiať všetkému , čo sa nám v živote stalo a môžeme si povedať: To nič! Tým sa nemusím znepokojovať! Vlastne sa mi nič také nestalo!

Nech povieme čokoľvek, vyvoláme tým svoju náladu. Keď budeme niečo považovať za škaredé, bude to pre nás škaredé a naopak. A podľa toho sa budeme aj cítiť.

Nenechajme sa lapiť do siete vlastných očakávaní, ale zostaňme otvorení a bez predsudkov. Nezasahujte do vecí a nestarajme sa Bohu do diela. Všetko sa prejavuje inak, než očakávame. Naše myslenie je naša slobodná vôľa.

Neúspech neexistuje. Nič z toho, čo robíme, nie je neúspech. Všetko je súčasťou procesu. Prežívať to, čím nie sme, nie je neúspech, ale spôsob, akým prežívame to, čím sme. Neúspech je súčasť nášho úspechu. Bez neúspechu nemôžeme nikdy ochutnať úspech.

Dajme veciam voľný priebeh. Dovoľme veciam, aby sa stali. Potom nájdeme trvalý pokoj a šťastie. Uvedomme si, že to, čo hľadáme, nie je v druhých, ale v nás. Naša osobná interpretácia sa nazýva predstavivosť. Ak chceme spoznať, kto sme, musíme si predovšetkým uvedomiť, kto nie sme. Boh chce spoznať sám seba z vlastnej skúsenosti. To je posvätným cieľom. Aby mohol vnímať sám seba, musí tu byť niečo, čím on nie je. Jedine tak môže vnímať sám seba.

- 

N.D.Walsh

-

Prvá časť myšlienok N.D. Walscha TU