Cesta šťastných ľudí

Na počiatku bolo slovo. Z rozšíreného pohľadu informácia. Napriek tomu, že tá informácia, sa mohla dotknúť iba nášho vnútra, dnes si už myslíme, že ten vonkajší svet, ten okolo nás je reálnejší a dôležitejší, než ten náš vnútorný svet, ktorý jediný určuje naše radostné, či neradostné prežívanie toho vonkajšieho sveta.

Zmysel to dáva, keď si to rozmeníme na drobné. Pozrime sa len na jednu z najsilnejších energií – energiu peňazí. Zvonka je to u každého to isté. Máš ich alebo ich nemáš. Ale to, čo určuje náš vnútorný svet je, či ich máš dosť. A to je úplne subjektívna záležitosť Mať pocit dostatku peňazí, často rozhoduje o tom, ako vnímame ten vonkajší „reálny“ svet. Dôkazom toho je, že často tí najbohatší ľudia, ktorí by z pohľadu „reality“ mali byť najšťastnejší sú na drogách, nemôžu spávať, majú rôzne fóbie, žijú v depresiách a mnohí odchádzajú dobrovoľne z tohto sveta. Prečo? Namiesto dovnútra hľadeli von. Vonkajší svet bol pre nich podstatný. Ich duša bola v disharmónii s ich životom. Nevedeli, kto sú. Napriek sláve a úspechu si neverili. Ak nevieš, kto si a aké sú tvoje korene a istoty, nemôžeš ustáť takú obrovskú silu akou je život s veľkým množstvom peňazí.

Životná energia je priamo úmerná napojeniu sa na Zdroj. Na vieru, že je tu niečo, čo nás ovplyvňuje. Tá viera však musí byť sto percentná. Inak neveríme sami sebe, spochybňujeme svoje úspechy, porovnávame sa, obávame sa tých, ktorých uznáme za lepších, myslíme si, že tí druhí sú nám konkurenciou. Nechápeme, že vo vesmíre je dosť miesta pre všetkých a každý tam má svoje poslanie. Ak ho napĺňa, spája sa so svojím vnútorným svetom a veci sa mu daria. Šťastie cíti v každom okamihu a nepodmieňuje ho peniazmi, láskou, prácou, úspechmi detí atď. Nikto vás nemôže urobiť šťastným ani vás vyliečiť, ak ste chorí pôsobením zvonka. Takými čarodejníkmi nie sú ani lekári, liečitelia, manželky, manželia, úspešné deti, či výhra v športke. Všetko vám začne prinášať radosť až vo chvíli, keď pochopíte, že to ako máte nastavený svoj vnútorný svet je najdôležitejšie a či je v ňom miesto pre Zdroj, alebo skôr pre získavanie informácií a vplyvov z okolia. Už kmeň slova informácie napovedá, že nás informácia formuje a in znamená, že nás formuje vnútorne. Na tom sú založené pravdivé a dezorientačné, či trebárs konšpiračné teórie. Majú jediný cieľ. Formovať nás vo svoj prospech. Zamerať našu pozornosť, našu energiu na seba a tým nechať živiť svoje predstavy, lebo podľa univerzálnych zákonov rastie to, čomu venujeme pozornosť, teda svoju energiu.

V praktickom živote to znamená, že ak venujeme napríklad vo vzťahu energiu tomu, čo je pre nás na partnerovi krásne a dôležité bude náš vzťah napriek drobným trhlinám neustále rozkvitať, ale ak venujeme energiu najmä tomu, čo sa nám na partnerovi nepáči, čo nás dráždi a nevyhovuje nám, bude vzťah pomaly vädnúť až jedného dňa umrie. Keby sme poznali svoje vnútro, pátrali by sme, aj v prípade partnerstva, po vnútre budúceho partnera. Nenechali by sme sa oklamať jeho vyšportovanou postavou, alebo tučnou peňaženkou, či výnosným povolaním. Keby ľudia nedávali prednosť vonkajšiemu svetu pred vnútorným, nebolo by toľko rozvodov, nešťastných detí a všeobecne nešťastných a nespokojných ľudí. Platí tu, že čo sa deje v nás formuje náš pohľad na to, čo sa deje mimo nás. Svet je taký, aký ho vnímame. Keď vám niekto tvrdí, že toto a to je realita, nechajte ho v omyle, zrejme ešte nedozrel, ale vy si uvedomte, že to je jeho realita a nie vaša. Je to jeho cesta a nie vaša. Kamarát, veľmi bohatý pán mi rozprával, že zbohatnúť je veľmi jednoduché, vždy keď ide urobiť dobrý biznis, zacíti chvenie až svrbenie v nozdrách. Keď mu nos nič nenaznačí obchod neuzavrie. Ešte vždy to vyšlo a tak sa peniažky a dobré obchody v jeho živote množia. Samozrejme, že v jeho hodnotovom rebríčku majú významné miesto. Úžasné, ale je to jeho cesta, nerobím biznis a nemám chvenie v nozdrách, skôr sa chvejem vnútorným šťastím keď varím alebo sa starám o deti a kvety. Ako vraví klasik: Všetko je z hlavy, iba syfilis je z rozkoše.

Uväznenie v predstavách má jednu obrovskú výhodu. Zbavuje nás zodpovednosti. Rovnakú cenu má pre ľudstvo aj náboženstvo. Vraždíme v mene niekoho, my vlastne nič. Nenávidíme v mene niekoho, utláčame v mene niekoho, zaberáme územia, uzurpujeme si právo vnucovať názory v mene niekoho. Vonkajší svet určil, že človek zabije človeka. Keby sme kládli väčší dôraz na vnútorný svet, vedeli by sme, že neexistuje kolektívna zodpovednosť, ani delegovaná, existuje iba naša vlastná. A to by už bolo omnoho ťažšie siahnuť niekomu na život, udať ho alebo zničiť na základe klamstva.

Nevýhodou uväznenia v predstavách a v bezhlavom prijímaní cudzích informácií je, že neustále vytvárame tú istú realitu, aktéri sa možno menia, ale dej je stále ten istý. Je to ako keď si psík naháňa chvost, zabehá si síce, ale nikam to nevedie. Dalo by sa povedať, že je to kontraproduktívne.

Dnes je už vedecky dokázané, že náš mozog dokáže prijímať státisíce informácii, v krátkom časovom úseku, ale pracovať vie iba s obmedzeným množstvom. Dokonca je vedecky dokázané, že nedokáže rozlišovať medzi tým, čo videl a čo si pamätá. Náš vnútorný svet na rozdiel od toho vonkajšieho má veľa možností napojiť sa na svoju dávnu vnútornú pamäť, čo prináša rýchle a podložené rozhodovanie vhodné práve a len pre nás. Príklad. Všeobecne sa dá povedať, že nezobrať dobre platenú a nie veľmi náročnú prácu je hlúposť. Konkrétne však ten, kto pozná svoj vnútorný svet a seba samého, najskôr zváži, aký je pracovný čas, akí ľudia a atmosféra bude na pracovisku, ale hlavne sa pozrie na svoju prioritu, ktorá je zárukou šťastia, či ide o prácu, ktorú bude mať rád, o ktorej sníval, alebo ide iba o dočasnú zárobkovú činnosť, trebárs dovtedy kým splatí hypotéku. Toto všetko ovplyvní jeho rozhodovanie. Jeho mozog si pamätá, aké nepríjemné bolo chodiť do práce, ktorú nenávidel s kolegami, ktorí nenávideli jeho. Výška platu nebude u neho prioritou. Naopak - u milovníkov vonkajšieho sveta bude výška platu na prvom mieste. Práca mozgu aj tu iba potvrdzuje to, čo vravia vedci. Vidíme iba to, čo chceme vidieť a čo sa nám zdá možné a potrebné.

Dnes sa veľa hovorí a píše o pozitívom myslení. Sú však ľudia, ktorým sa napriek nadmernému úsiliu po pozitívnom myslení darí ešte menej ako predtým. Je to jasné a jednoduché, zvonka prijali informáciu, že je správne, moderné, ozdravujúce atď...myslieť pozitívne, lenže ich vnútorný svet je založený na negativite, hľadaní chýb, kritickosti. Ten základ nezmenili, nepracovali so svojím vnútorným svetom, iba ho prekryli tapetou pozitívneho myslenia. V styku s ľuďmi to potom vyzerá tak, že navonok im z úst idú krásne chlácholivé slová, ale energie, ktoré všetci neustále podvedome vnímame, hovoria o opaku. Výsledok? Vnútorný aj vonkajší chaos. Nikto im neverí a neveria si ani sami. Prestáva sa im dariť vo všetkých oblastiach, lebo nevedia, kto v skutočnosti sú. Pes nemôže mňaukať a zajac štekať. Každý má isté dispozície a iba keď ich pozná a napĺňa sa mu darí. Keď nasleduje svoje myšlienky a keď je úmysel všetkého, čo robí jeho vlastný a čistý. Neprevzatý. Potom mu môže na sto percent veriť a môže ísť za svojím cieľom. Aj keby ho nikdy nedosiahol bude šťastný, lebo pôjde po svojej prajnej ceste. Nie po cudzej. Úmysel, sen plný vlastnej energie a sily je hybná sila, ktorá oslobodzuje, uvoľňuje, poháňa v pozitívnom zmysle a dáva možnosť tvorby. To však predpokladá poznať sa a byť takmer permanentne v stave harmónie. To by nás však nesmeli ovládať emócie. Ktosi múdry povedal, že sme tým, čím sú naše emócie. Každý aspekt života prežívame ovplyvnení našimi emóciami. Farbia všetko v nás a okolo nás. Veci a deje totiž iba sú, ale to ako ich vnímame závisí od stavu našich emócií. A v tomto prípade je tiež veľmi dôležité poznať náš vnútorný svet, náš vnútorný hodnotový rebríček. Pretože od prežívania našich pocitov závisí naše psychické aj fyzické zdravie.

Nedávno mi ukradli peňaženku so značnou sumou peňazí, s dokladmi a rôznymi aj zlatými talizmanmi. Taký je fakt. Zmizla. Nie je. Ja mám škodu a to čo som šla zaplatiť už tak ľahko nezískam. Ja som to síce pár minút nevedela rozdýchať, zaliali ma slzy a povedala som si tú najhlúpejšiu vetu akú poznám: Prečo práve mne? Keďže môj vnútorný svet je založený na humore- hneď som si vybavila, komu každému by som priala, aby mu ju ukradli, ale nie som škodoradostná, tak som rýchlo v emóciách vzlietla do nadhľadu a povedala som si, že neustále píšem, radím, učím o tom, že veci sa proste stanú a aj keď nepoznáme ich príčinu, ona niekde vyššie, mimo nás existuje a treba každú situáciu prijať. (Aj tak nám nič iné neostáva.) Tak som sa upokojila, rozlúčila som sa s dovolenkou a prijala som túto situáciu ako fakt. Neviem síce prečo, ale stalo sa to, sa stať malo. Bodka. Utrieť slzy a vymyslieť ako si nahradiť výpadok vo financiách. Moja matka sa však skoro zrútila, keď si predstavila, že to bol jej pol ročný dôchodok (nespala týždeň), dcéra prekliala toho hajzľa, ktorý namiesto toho aby pracoval kradne. Zúrila až do večera. A navliekla to automaticky na isté etnikum, syn bol na mňa naštvaný, lebo si neviem ochrániť svoje veci, skontrolovať zipsy, rozdeliť viac peňazí do menších skupín...skontrolovať všetkých okolo seba, urobiť opatrenia, vnuk sa rozplakal, že nepôjdeme k moru... každý reagoval inak na základe svojich pocitov a inak to poznačilo ich nervovú sústavu a dobrý spánok a tým aj zdravie. Keby sme sa poznali a vedeli by sme prijať veci bez emócií, proste ich prijať ako fakt, neničili by sme si zdravie. To by však s nami nemohlo existovať aj naše ego. A možno ani večný optimizmus. Napriek tomu, že som situáciu „prijala“, dva razy do dňa sa chodím pozerať, či mi niekto nevloží do schránky aspoň doklady a moje suveníry. Viem, ten večný optimizmus je moja súčasť. A aj pozitívne myslenie. Verím, že ten, kto to urobil potreboval v tom momente tie peniaze viac ako ja a že poslúžili na dobrú vec.. To mi dáva možnosť, ďalej sa tou situáciou nezaoberať a byť tu a teraz.

Dnes mi nikto nič neukradol, slniečko sa na mňa škerí spoza mrakov, obed sa vydaril a všetci okolo mňa sú zdraví. Pohľad do môjho vnútorného sveta vraví. Život je krásny, ak ho chceme prežiť ako krásny. Salvador dali napísal raz v liste priateľovi. „Sledujem svoju ženu v lúčoch zapadajúceho slnka a som nadšený jej krásou. Krása nie je v tom koho pozorujeme, ale v našich očiach. Ďakujem Bohu za svoje oči. Sú plné krásy.“

Ak je aj váš vnútorný svet plný krásy. Nemusíte sa obávať o svoju budúcnosť. Nech sa okolo vás bude sypať akákoľvek špina, vás sa nedotkne, pretože už dnes svojou krásou vytvárate krajšiu budúcnosť. Napĺňate princíp individuálnej zodpovednosti a keďže vo vesmíre všetko so všetkým súvisí, meníte celý vesmír a posúvate svet dopredu. Napĺňate atribúty kvantového myslenia a vaše vedomie sa dostáva do harmónie, čím podporuje harmóniu Vesmíru. Taká je cesta šťastných ľudí.

- 

Erika Vincoureková                   

foto: https://pixabay.com/static/