Paulo Coelho - Viete čo je to láska?

Máj lásky čas na stránke rozhovory.sk pokračuje. Dnes prinášam úryvok z diela svetoznámeho spisovateľa Paula Coelha. Jeho pohľad na lásku je hlboký, pravdivý a pre mnohých bolestivý alebo nepochopiteľný. Stojí za to, prečítať si ho. Možno aj dva razy.

Vzťah je obvykle zmyselný – takto sa začína – a následne sa zo zmyselnosti mení v spoločenstvo, v ktorom prevláda pocit závislosti jedného človeka na druhom. Potom vznikne rodina, ktorá vzájomnú závislosť ešte prehĺbi. Ak vyvstane v tejto závislosti nejaká neistota, hrniec pretečie. Aby človek našiel správny vzťah, musí preskúmať túto hlbokú vzájomnú závislosť. Prečo sme v našich vzťahoch tak psychicky závislí? Je to preto, že sme zúfalo osamelí? Je to preto, že nikomu nedôverujeme – dokonca ani nášmu manželovi či manželke? Závislosť na druhej strane poskytuje istý pocit bezpečia a ochranu proti tomuto nekonečnému svetu hrôzy. Vravíme: „Milujem ťa.“ V tejto láske je vždy prítomný pocit vlastnenia a toho, že ste vlastnení a ak je táto situácia ohrozená, nastávajú konflikty. Túto vzájomnú potrebu a používanie, nazývame láskou. Môžeme teda žiť bez toho, aby sme sa spútavali, bez toho aby sme psychicky záviseli jeden od druhého? Pokiaľ to nezistíte, budete vždy žiť v konflikte, pretože život je vzťahom.

Pokiaľ je tu závislosť, sú tu rozpory. Vzájomnej závislosti vravíme láska a naše vzťahy sú na nej založené. Získame stály zdroj potešenia a pocit bezpečia. Psychicky vás potrebujem a vy potrebujete mňa. Môžete to nazývať akýmkoľvek príjemným slovom, avšak v skutočnosti je za tým prázdnota, rana, ktorá nemôže byť vyliečená. Môžete sa jej zbaviť iba tak, že si ju uvedomíte a porozumiete jej. A porozumenie tu môže byť, ak nehľadáte vysvetlenie. Vysvetlenie je činnosť mysle. Láska je možná iba vtedy, ak porozumiete procesu závislosti. Láska nie je osobná ani neosobná, je to stav bytia. Nie je z mysle a nemôže sa získať cvičením či meditáciou. Prichádza vtedy, keď tu nie je strach, závislosť, súťaživosť, ak pocit úzkosti a samoty je preč. Tento stav prichádza len vtedy, ak rozumiete sami sebe, ak si plne uvedomíte svoje skryté motívy a ak tu nie je žiadne vysvetľovanie a myseľ už nie je chytená do slov.

Pochopte, že samotný stav závislosti na niekom inom môže byť príčinou hlbokej psychickej neurózy. Ak je tu závislosť, musí tu byť strach. Ak porušíte tento vzorec, čo sa stane? Stanete sa duševne zdraví! Aby ste zistili, čo je pravda, musíte byť duševne v poriadku. Skutočne pochopíte podstatu vzťahu, ktorý existuje, len ak nie ste pripútaní, a ak nemáte o druhom človeku žiadne predstavy, až potom nastane skutočný súzvuk. Myslenie plodí pocit majetníctva, vlastníctva, vedome či nevedome, vzbudzuje žiarlivosť. Myslenie je najväčšou prekážkou lásky. Myslenie má svoje miesto, ale nemá nič spoločné s láskou. Láska je stav bytia, v ktorom myseľ nemá miesto. Strach je plodom myslenia. Oslobodenie od myslenia nastane len vtedy, ak je úplne pochopený jeho hlboký význam – k tomu je však potrebné hlboké sebapoznanie.

Vaša duchovná cesta je slepá, len veríte, lipnete na slovách a nálepkách. Sledujte to a zistíte, že v pociťovaní Ja, ako pupka sveta nie je sloboda. Vašou najvlastnejšou snahou je presadiť sa a byť dôležitý. Viera v majstra tvorí majstra a skúsenosť je tvorená vierou. V zásade vlastne vytvárame majstra k oslave vlastného Ja (ega). Jedným z najľahších únikov je guru, majster. Potom nezáleží na tom, čo ste vy, majster je dôležitý. Viac už nie ste osamelí, zmätení, stratení. Náležíte jemu, spoločnosti, myšlienke. Ste v bezpečí. Ak beriete svojho učiteľa ako niekoho, kto vám má pomôcť, nestane sa pre vás učiteľ napokon dôležitejší ako pravda? Ak dosahujete pokoj nejakou metódou tak to, čo dosiahnete a čomu vravíte pokoj, nemôže byť dlho živé, je to v skutočnosti mŕtva vec. Byť svetlom sám pre seba - ticho, pokoj, prichádza, ak rozumiete sebe – svojim rozporom, túžbam, ambícii a pýche. Všetky prostriedky a ciele sú len formou lipnutia a musia sa rozpustiť, aby mohla nastať skutočnosť. Žiadna metóda neprináša výsledky, ktoré sľubuje. Meditácia nie je formou úsilia, každé úsilie je na prekážku. Skutočná meditácia je mimovoľný, neuvedomelý proces, nie je to proces vedomý. Pokiaľ je tu vedomá sebadisciplína, ktorá je stávaním sa, ktorá je procesom myslenia, nemôže tu byť pravá meditácia, teda ticho. Pravdou nie je ideológia, ale to čo si. Sebapoznanie – to čo si, začneš objavovať cez reakcie.

Zrejme, kde je žiarlivosť, tam nie je láska, a predsa sa mnoho ľudí domnieva, že žiarlivosť je príznakom lásky. Čím sme žiarlivejší, tým väčší je pocit vlastníctva. Niečo vlastniť – dáva pocit šťastia, zahrieva nás a utešuje. Vlastniť, znamená byť závistlivý. Vlastnenie plodí nenávisť, my skutočne nenávidíme to, čo vlastníme, čo sa prejavuje žiarlivosťou. Vlastniť znamená zničiť lásku. Vlastniť osobu znamená, nebyť si vedomý tej osoby. Naša výchova nás vedie k tomu, aby sme neboli inteligentní. Oživovanie minulosti je nazývané láskou, a preto pre väčšinu z nás je láska smrťou. Žijeme s minulosťou, so smrťou, a preto my sami sme mŕtvi. Milujeme svojou mysľou a nie srdcom. Naša láska je vlastne láskou mysle.

Bez vašej ženy či muža by ste boli úplne stratení, vaše šťastie závisí od nich. Musíte ich vlastniť, nesmiete ich stratiť a im sa páči byť vlastnení, pretože oni vás používajú tiež. Manželka, kniha, rádio, bohovia, guruovia atď. sú únikom, ktorý sa stane najdôležitejší. Bojíte sa byť sám, on, ona či ono je tu, aby zaplnilo vašu osamelosť, avšak skutočnosť je stále tu, nie je tak? Najskôr musíte prestať unikať, a potom môžete pozorovať seba. Unikáte od vlastnej osamelosti, prázdnoty, od toho, čo ste. Čo máte robiť? Nemôžete robiť nič. Čokoľvek urobíte, bude únik. To je najdôležitejšie pre pochopenie. Potom pochopíte, že vy sám sa nelíšite, či nie ste oddelený od tejto prázdnoty. Vy sám ste onou prázdnotou, neschopnosťou. Pozorovateľ je pozorovanou prázdnotou. Vy a prázdnota ste jednota, jeden jav a nie dva oddelené procesy. Ja sám som onou prázdnotou. Ak to budete sledovať hlbšie, pochopíte, že to viacej osamelosťou už nenazvete, ten výraz už nemá zmysel. Ak pôjdete ešte hlbšie, zistíte, že osamelosť, prázdnota neexistuje. Je tu úplný zánik osamelosti, prázdnoty mysliteľa, ako myšlienky. Len tento postup vás zbaví strachu. Pravda oslobodzuje, nie vôľa, či úsilie. Ak je srdce prázdne od vecí mysle a myseľ je prázdna od myslenia, potom je tu lásku. To, čo je prázdne je nevyčerpateľné.

-

Paulo Coelho

O autorovi:

Paulo Coelho. Už v detstve sa rozhodol, že bude spisovateľ, za čo ho jeho otec v sedemnástich rokoch poslal dva razy do psychiatrickej liečebne, kde sa podrobil opakovanej elektrošokovej terapii. Kým začal písať, študoval právo, ale školu nedokončil. Pôsobil ako riaditeľ divadla, autor divadelných hier, skladateľ a žurnalista. Jeho fascinácia spirituálnym svetom sa zrodila už v čase hippies. Za svoje anarchistické aktivity bol uväznený. Chvíľu žil bežný „normálny život“ pracoval v Polygrame, oženil sa a upokojil. Presťahoval sa do Londýna, kde sa postupne začal venovať literatúre. V Amsterdame zažil mystické stretnutie, na základe ktorého sa vydal na púť do Santiaga de Compostela a stal sa katolíkom. O rok na to (1987) napíše svoju prvú knihu Pútnik – mágov denník (O diário de um mago), kde opíše zážitky na základe tejto púte. V roku 1988 napísal svoju najúspešnejšiu knihu Alchymista. Jeho prvé dve knihy sú bestsellermi až o pár rokov neskôr, keď vyšiel román Brida. Potom nasledovali ďalšie knihy, preklady do 56 jazykov a celosvetový úspech. Jeho knihy boli vydané v 150 krajinách.