Streda 26. jún, meniny má Adriána

Čo prináša radosť do vzťahov

Sedím v kresle a s úžasom sledujem svojich dvoch dobrých priateľov ako sediac na pohovke vedľa seba, stavajú medzi sebou nekonečný, žiaľ priestrelný múr. Ona strieľa na neho všetky krivdy, ktoré nastrádala za posledné roky. Neustále je v minulosti a občas ju zalejú slzy sebaľútosti. On jej vyčíta žiarlivosť a hovorí o svojom neprekonateľnom odpore k jej telu, len čo si spomenie na večné kontroly a výčitky. Obaja majú v sebe obrovskú dávku hnevu, sebaľútosti, sklamania, bezradnosti, ale hlboko pod povrchom aj zvyšky lásky. Je mi smutno. Poznáte určite tú situáciu, keď sa vaši dobrí priatelia rozvedú a zrazu je tu problém. Máte ich rovnako rady, ale častejšie sa budete stýkať iba jedným z nich. A zrazu je všetko inak. Našťastie moji priatelia zažehnali krízu vďaka hlbokej láske, ktorá sa skrývala pod nespokojnosťou na povrchu.

Pri tejto príležitosti som si spomenula na profesora Dahlkeho, keď hovoril o tom, kde sú pravé príčiny chorôb. Veľmi mi to pripomenulo túto partnerskú krízu. Ak si predstavíme partnerstvo ako telo a krízu ako chorobu je jasné, že hlavnou príčinou je vždy nedostatok niečoho. Tak ako v tele, ak má niektorý orgán nedostatok, ohlási sa chorobou, tak nedostatok v spolunažívaní sa prejaví krízou. Oboje je pre nás šťastím, pretože nám dáva možnosť niečo vypovedať, vyriešiť, ozrejmiť si a ísť novou „zdravou“ cestou. Čo to znamená v partnerstve? Zamyslieť sa a porozprávať sa o tom, čo partnerovi chýba, čoho má nedostatok. Ak vám teraz napadlo jediné, nech sa on zamyslí nad tým, čo chýba mne, bude lepšie ak sa rozídete. A možno je to to najsprávnejšie riešenie.

Vrátim sa ku svojim priateľom. Pamätám si čas, kedy sa zoznámili. Obaja to popisujú tak, že sa na seba pozreli a zrazu mali pocit, že sa poznajú tisícky rokov, že presne cítia to, čo ten druhý, že...skrátka, že sú spriaznené duše. Pri spriaznených dušiach existuje hlboké spirituálne spojenie. Zdá sa, že si dokážu čítať myšlienky. Všetko je takmer ideálne bez jediného obláčika na nebi. A tu nastáva častý omyl. Myslíme si, že keď stretneme spriaznenú dušu a je to ideálny stav, že spolu zostarneme. Nie! Spriaznená duša je človek, ktorý je zosúladený s našou dušou a dokáže nás zmeniť alebo nejakým výrazným spôsobom ovplyvniť nás a náš život. Keď zmena nastala, dá sa povedať, že lekcia sa skončila, nastáva zlom a rozchod. Okolie sa potom čuduje, ako sa mohol taký ideálny pár rozísť. Veď sa nikdy ani nepohádali.

Ten, kto možno neprichádza za trúbenia nebeských fanfár a možno ani nerozhýbe naplno motýlie krídla v žalúdku, ale ostáva na celý život, je náš životný partner. Životný partner je kamarát alebo druh, o ktorého sa môžete oprieť a s ktorým sa cítite v bezpečí. Vyznávate rovnaké hodnoty. Dôverujete mu, nie ste zamilovaní, ale ho milujete hlbokou láskou. Pocity lásky a rešpektu sú obojstranné a obaja túžite zosúladiť vzájomné potreby. Načúvate túžbam svojho partnera a doprajete mu úplnú slobodu. Hlavným atribútom vzťahu je láskavosť. V očiach, úsmeve, v činoch. Je neustále prítomná. Ako strážny anjel.

Život so životným partnerom nie je úplne ideálny, prináša aj drobné nedorozumenia, hádky, občasný hnev, ale to všetko je o chvíľu rozpustené v láskavosti, ktorá by mala byť hlavným tmelom dobrého partnerstva. Keďže v „civilizovaných“ krajinách je zväčša rozvedené každé druhé manželstvo, robilo sa vo svete veľa štúdií o manželstve. Výsledok? Tam kde chýba láskavosť, neexistuje trvalý dobrý vzťah. Sú to iba toxické vzťahy, kedy ľudia nedokážu žiť spolu ani bez seba. Sú to vzťahy založené na boji. Kto z koho alebo na večnom boji o nadvládu vo vzťahu. Najväčším vrahom v týchto vzťahoch je žiarlivosť a chamtivosť. Inak podľa profesora Dahlkeho sú to aj najčastejšie príčiny rakoviny. Hlavne preto, lebo keď je niečo škodlivé v duši, napokon sa to prejaví aj v tele. Spomínam si na príbeh z ordinácie profesora Dahlkeho. Prišiel za ním človek, ktorý mal neustále nejakú nehodu alebo úraz. Zistilo sa, že je to veľmi ohnivý človek s potrebou zmeny. Nehody vždy prinášajú zmenu alebo hovoria o túžbe po zmene. A tak mu pomocou akupunktúry utlmil niektoré „vzrušivé“ kanály. Nehody prestali, ale muž začal kričať a nadávať na svoju ženu a začal biť svoje deti. Profesorovi bolo jasné, že musí vrátiť veci do pôvodného stavu, pretože tento človek mal od narodenia uranickú ohnivú energiu. Bolo treba nájsť spôsob ako ju vypustiť, nie zastaviť. Meditácia, ktorú Ruediger Dahlke vyznáva, by mu nepomohla, potreboval niečo iné. A tak mu odporučil 5 razy do týždňa squash. Nehody prestali, manželstvo sa zachránilo a keďže ho hrával so synmi zlepšil sa aj vzťah otca a detí. Neskôr si pridávali aj ďalšie dynamické akcie, pretože aj manželka pochopila, že táto uranická osobnosť potrebuje veľa zmien v živote. V prípade, že ich má, znamená to jeho návrat do stredu, teda harmóniu, ktorú potom vyžaruje do okolia. Prijatím jeho osobnosti, bez výčitiek a potýčok si zaistila skvelého životného partnera. Keby prijala „politiku väčšiny“ a z manželstva by zutekala kvôli dusnu a nepríjemným pocitom, ktoré sprevádzali obdobie krízy, vzala by deťom otca a sebe partnera. Naopak, krízu využila na pochopenie a podporu ich spoločného života.

Mnoho párov tvrdí, že počas partnerskej krízy nedokážu mať s partnerom fyzický styk. Je to normálne a netreba to siliť. Myseľ nás môže klamať, vytvárať rôzne ilúzie, ale telo nám vždy povie pravdu. Ak niekto dlhodobo odmieta milovanie ( a nie je chorý), je lepšie ho opustiť, aj keby vám jeho povaha vyhovovala. Telo by vám napokon dalo jasne najavo, že idete po nesprávnej ceste. U žien sa často vytvoria cysty u mužov problémy s erekciou alebo u oboch zlyhá chrbtica a pľúca a hlavne sa úplne oslabí imunita, čo vytvorí priestor pre vniknutie rôznych chorôb.

Chodievala som pravidelne s kamarátkami do termálnych kúpeľov. Všetky sme dobre zrelaxovali a urobili sme niečo pre seba. Iba Inge odchádzala vždy s chlamídiami. Lekári nevedeli prečo, liečenie bolo zdĺhavé a nepríjemné. Rozhodli sme sa urobiť konštelácie na túto udalosť. Vysvitlo, že Inge má k mužom všeobecne pohŕdavý vzťah a vo svojej podstate ich odmieta, aj keď s jedným žije. Prečo o tom píšem? Ďalším vrahom dobrého partnerstva je pohŕdanie druhým pohlavím. Pôvod môže mať v detstve, ale aj v minulom živote. Nemusí sa prejaviť na vedomej úrovni, ale jeho jed pokazí všetko pekné v partnerstve. Úprimnou komunikáciou a láskavosťou sa dá odstrániť. Rešpekt a uvedomenie si vzájomnej vďačnosti taktiež pomáha upevniť vzťah. Čím prináša do nášho života radosť a zdravie.

Ten, kto hľadí viac na partnerove chyby ako na jeho klady si nikdy poriadny vzťah nevybuduje. Tak ako v živote tak aj v partnerstve je všetko o nás. Ak niečo nefunguje, treba sa spýtať, čo mi to má povedať a nie zamýšľať sa, kto je na vine. Na vine je ten, kto hľadá chyby u druhého. Kto má neprimerané nároky na druhého, ale sám seba sa nespýta, čo on dáva do vzťahu. Akou mierou a čím ho živí, čo do neho priťahuje. Potreba sebareflexie je veľká. Nielen v partnerských vzťahoch, ale vo vzťahoch všeobecne, ale o tom možno nabudúce.

-

Erika Vincoureková

foto: https://pixabay.com/


Múdrosť na dnes

„Prorok je ten, kto vidí ďaleko dopredu, ale zároveň okolo seba, pretože budúcnosť začína dnes."

Čítali ste už ?