Streda 17. júl, meniny má Bohuslav

Svet nádej má. Freeganizmus a eco-dediny.

Vedeli ste, že okrem vegetariánov, vitariánov, vegánov, brethariánov...existujú aj freegáni? Myslím si, že je to celkom dobrý spôsob prijímania pestrej stravy. Nedobré je na ňom iba to, že pre tento spôsob sa človek nerozhodne vždy dobrovoľne, hoci počet dobrovoľných freeganistov neustále rastie.

Obľúbený je najmä medzi americkou a anglickou mládežou, ale napríklad aj v Česku a Rusku. O čo ide? Ráno vstanete a vyjdete si pár krokov k najbližším kontajnerom s odpadkami a ponoríte sa a presnoríte, čo dobrého vám susedia, či neznámi dobrodinci pripravili. Táto strava zaručene nie je jednostranná, zmenou miesta, sa mení jedálniček. Hladovka nehrozí. Chlieb, syr, saláma, konzervy, ovocie a zelenina sú každý deň. Občas víno, mlieko, džúsik. Postup a príprava sú jasné, len neviem, ako je to so stolovaním. V Anglicku, ale aj inde si freeganisti zapisujú koľko denne ušetria a sú hrdí na to, že sa dokážu prestravovať za 50 libier na týždeň. U nás to majú dôchodcovia kombinované so zdravotným pôstom a niektorí za 50€ prežijú mesiac. Zlá správa je, že kým vo svete je to trend mládeže, na Slovensku je to trend seniorov, ktorým sa dosť zle ponára do kontajnerov. Základom tejto výživy je totiž každodenné hlboké ponáranie do kontajnerov a rýchle triedenie potravín. Odporúčajú sa hlavne kontajnery pri obchodných reťazcoch a pri reštauráciách. Tam sa každý deň nájde aj zákusok, takže ide vždy o kompletný viacchodový obed, či večeru.

Dosť žartov, ide o vážnu vec! Tento spôsob stravovania má ušľachtilé ciele, chce poukázať na to, ako sa plytvá potravinami. A nad tým by sme sa mohli zamyslieť aj vo vlastnej kuchyni.

Freegáni sami seba definujú ako ľudí, ktorí majú svoj každodenný život založený na zdieľaní zdrojov a minimalizovaní negatívnych dopadov spotreby. Tvrdia, že zníženie a využívanie odpadu je pre nich zásadné, pretože ním chcú poukázať na to, ako sa „mocní“ sveta mýlia, keď si myslia, že ho spasí ekonomika orientovaná na zisk a existujúca na úkor životného prostredia a práv ľudí a zvierat, vytvárajúca milióny novodobých otrokov. Ako vedľajší produkt ich filozofie je šetrenie nielen peňazí, ale aj času, ktorí chcú v prvom rade venovať svojim rodinám a priateľom. Nechcú žiť lapení v sieti dlhov a reklám. Neprijímajú filozofiu konzumu, ktorá nás nabáda denne znova a znova kupovať tovar, ktorý buď nepotrebujeme, alebo ho chceme iba z rozmaru, či sme sa preň rozhodli pod vplyvom vtieravej reklamy a našej neschopnosti stisnúť na televíznom ovládači vypínanie. Hromadí sa a energeticky nás dusí. Veria, že všetko sa dá opraviť, zužitkovať alebo posunúť ďalej niekomu, kto si kreatívne dokáže niečo zo starej veci prerobiť. Hlavným mottom ich života je sloboda, láska, pokora a pravé hodnoty. Hippies, vo svojej dobe, na základe vyznávania podobných cností zmenili svet. Možno sa to podarí aj freegánom a možno nás „len“ prinútia zamyslieť sa nad tým, koľkými zbytočnosťami, ktoré nás oberajú o čas a peniaze si dobrovoľne zapratávame život.

Ďalšia dobrá správa o budúcnosti na zemi je, že v španielsku si mladí ľudia začali zakladať ekologické dediny – „ecoaldeas“. Súvisí to so svetovou krízou. Účastníci projektu veria, že týmto spôsobom sa ozdraví ekonomika aj myslenie ľudí. Konkrétny príbeh zo Španielska je dosť romantický. Znie trochu ako utópia, či sen. Utópia bola vždy sprievodným znakom krízy a je jasným dôkazom toho, že svet sa neustále mení. Raz sme hore a inokedy...Súčasne je to však aj krásny dôkaz toho, že naše šťastie neprichádza zvonka s majetkom a upokojenými potrebami, ale máme ho v sebe, vo svojom postoji k životu. Vo vedomí. Španielski nadšenci si našli v horách severnej Navary stredoveké opustené mestečko. Neviedla tam cesta, nebola tam elektrina. Spočiatku si svietili sviečkami a fakľami, stavebný materiál dopravovali na koňoch a na svojich chrbtoch. Mestečko Lakabe, ktoré povstalo takpovediac z popola, objavili náhodou vidiečania. Raz stratili stádo kôz a pri jeho hľadaní objavili Lakabe. Dlho ležalo ladom a čakalo na ľudí.. Noví osídlenci Lakabe sú ľudia z miest, bez skúsenosti z prežitia v ťažkých životných podmienkach. Napriek ťažkostiam svoje rozhodnutie nikdy neoľutovali. Život v horách a na vidieku im ukázal skutočnú tvár Bytia, kedy človek zrastie s prírodou. Veľmi rýchlo sa naučili hospodáriť, neskôr začali svoje hospodárske prebytky predávať v okolí. Ako prvú si však zrekonštruovali starú pekáreň. (...a chlieb náš každodenný daj nám dnes). Žijú ekologicky a minimalisticky. „Neexistuje tu túžba po spotrebe a konzume. Snažíme sa žiť z toho, čo je...“ vraví jedna z obyvateliek vo filmovom dokumente o ich projekte. Elektrinu si vyrábajú pomocou solárnych panelov.

Podobné sídla zdravého a trvale udržateľného života, ako som si ich v duchu nazvala začínajú vyrastať aj na Slovensku. Ak máte záujem, či sa chcete podeliť o skúsenosti, zájdite na stránku ved.sk a tam vám najznámejší propagátor návratu Slovenov a veľmi múdry muž spojený s prírodou s dlhoročnými skúsenosťami zo života v nej – poradí, ako zmeniť život. A rada by som pridala pár slov z múdrostí môjho obľúbeného spisovateľa a duchovného učiteľa Eckharta Tolleho. Nezabudnite, že jeden krok v Prítomnosti rozhoduje o vašom šťastí. Odchod do prírody a „ťažký“ život v prírode odporúčam najmä tým, ktorí sa denne sťažujú na čašníka, čo nepribehne na prvé zavolanie, na vypnutú teplú vodu na jeden deň z dôvodov čistenia zariadenia, sú nespokojní s farbou svojho bidetu, v obchodoch ich rozčúli, že nemajú práve dopečený chlieb, majú zlú náladu a nevedia prečo a všetko im lezie na nervy, aj oni sami sebe. Je načase, aby zistili, čo sa skrýva za slovom problém a čo znamená slovo som šťastný. Tu sa však treba najskôr pozrieť na zúbky svojmu egu. Práve ego je príčinou akéhokoľvek nášho utrpenia. Ako píše Eckhart Toll

Myšlienkové formy „ja“ , „moje“ , „viac ako“ , „chcem“ , „potrebujem“ , „musím mať“ a „nestačí“ sa nevzťahujú na obsah, ale na štruktúru ega. Obsah je zameniteľný. Pokiaľ v sebe tieto myšlienkové formy nerozpoznáte, pokiaľ zostanú podvedomé, naletíte im a budete nútení sa nimi riadiť, budete stále hľadať a nenachádzať. Pretože kým fungujú tieto myšlienkové formy, žiadne vlastníctvo, miesto, osoba alebo situácia vás neuspokoja. Kým tieto egoické štruktúry zo seba neodstránite, v žiadnom obsahu (v hmote) nenájdete uspokojenie. Nezáleží na tom, čo budete mať, alebo čo získate – nikdy nebudete šťastní. Stále budete hľadať niečo iné, niečo, čo by vás naplnilo väčšmi, zdokonalilo vaše ja a zbavilo by vás pocitu nedostatku.

-

Erika Vincoureková


Múdrosť na dnes

„Sila ducha sa pozná podľa jeho veselosti."

Čítali ste už ?