Streda 17. júl, meniny má Bohuslav

Všetko je naopak

Anomálií je na toto svete čoraz viac. Rodič1 a rodič2 namiesto matky a otca, tretie pohlavie, manželstvá homosexuálov, v správach namiesto informácií iba krimi príbehy a hlúposti. Večerný program TV ako bezduchá zábava alebo vraždy...nebudem sa rozpisovať, určite má každý z vás v hlave dosť prípadov potvrdzujúcich šialenosť čias, ktoré žijeme. Pridám jednu absurditu, ktorú som si vypočula vo vlaku a súčasne aj riešenie.

Pán, ktorý ju rozprával sa vracal z Izraela, kde bol navštíviť známych cez Vianoce a s hrôzou v hlase rozprával, že deti nesmeli v škole ani pred školou mať vianočný stromček, lebo by to urážalo ostatných, ktorí neoslavujú Vianoce, nesmeli si dávať darčeky, lebo čo by to spôsobilo tým, ktorí nedostanú v ten deň darčeky. Bolo ešte zopár iných zákazov, ktoré si už radšej nepamätám, lebo, čo keby niektorú menšinu niečo zabolelo.

Podľa mňa je absurdná a absolútne chorá táto pozitívna diskriminácia a vedie iba k potláčaniu tolerancie a svojich skutočných citov. To, aby som sa bála vybrať si výplatu, lebo rómsky spoluobčan ju nedostal v ten deň, kedy ja a ako on príde k tomu, že ja sa dnes môžem „zastaviť“ v krčme a on nie? Je to pritiahnuté za vlasy, ale to len v rámci ozrejmenia situácie. Toto predsa nie je tolerancia a nemá to nič spoločné s empatiou. Naučiť sa niekoho tolerovať, alebo rozvíjať svoju empatiu znamená, aspoň v mojom preklade, tešiť sa z toho, že kresťanské dieťatko má sviatok a dostáva darčeky, a kresťanské dieťatko sa bude tešiť z toho, kedy má sviatok pravoslávne... Empatia znamená vžiť sa do niekoho. Teda aj do niekoho radosti a tak sa kúsok tej radosti nalepí aj na mňa.

Bola som vlani v januári v Tatrách. Zopár ruských pravoslávnych turistov tam oslavovalo Vianoce. Atmosféra okolo nich bola skvelá, radosť prešla na všetkých, cítili sme sa príjemne a vnútorne sme oslavovali s nimi. Ľahšie sa nadväzoval rozhovor, boli sme si bližší. A o to ide. K jednote sa nepriblížime falošnými činmi, ale spoločným prežívaním toho svojho. Jednota neznamená byť ako ostatní, ale vedieť, že všetko je v nás. Nuž zatiaľ to vyzerá tak, že starý rabín mal pravdu, keď povedal, že všetko je naopak. Súvislosti s poslednými udalosťami vo svet sú vám zrejme jasné.

P.S.

Nechce rozdúchavať protirómske nálady, ale skúste si predstaviť, keby poriadny občan Oskar Dobrovodský robil svojim rómskym susedom to, čo robia oni jemu už celé roky. Neminul by ho súd za rasizmus, väzenia atď. Ó tempora, ó mores.


Múdrosť na dnes

„Nevidíme, čo je možné, lebo fantazírujeme o nedosiahnuteľnom."

Čítali ste už ?